Pred 82 rokmi fašistické Nemecko zaútočilo na Poľsko. Dôvodom na útok, mal byť útok na nemecký vysielač v Gliwiciach. Deň predtým 31.augusta večer, napadli toto retranslačné zariadenie nacisti v prestrojení za poľských vojakov.
Dňa 1. septembra 1939 začala nemecká školská loď Schleswig-Holstein paľbu na poľskú pevnosť Westerplatte v Gdansku (Danzig). Hneď nato hlavný predstaviteľ NSDAP v meste Albert Forster oznámil spojenie mesta s Veľkonemeckou ríšou. Začalo sa zatýkanie poľskej inteligencie, kňazov a učiteľov. Nemecká
Luftwaffe medzitým útočila na Varšavu, Katovice a Krakov.
Samotná vojna však v podstate vypukla až o dva dni neskôr, keď Nemecku vyhlásili vojnu Veľká Británia a Francúzsko.
Britská a francúzska vláda začali totiž okamžite 1.septembra 1939 pracovať na nótach, ktoré od Berlína požadovali okamžité stiahnutie nemeckých síl z Poľska. Britská vláda rovnako žiadala o uistenie, že agresia proti Poľsku bude zastavená a nemecké jednotky sa z krajiny stiahnu. Ak by takéto záruky nedostala, mala britská vláda v úmysle splniť svoje záväzky voči Poľsku, čo sa rovnalo vyhláseniu vojny Nemecku.
Putin vyzval odsúdiť rozdelenie Československa Mníchovskou dohodou
Ruský prezident je presvedčený, že Západ by mal aspoň teraz odsúdiť Mníchovskú dohodu a rozdelenie Československa v predvečer Druhej svetovej vojny. Uviedol portál Riafan.ru.
Čítať ďalej
09 | 05 | 2020
|
Preklad: Redakcia HD
Hitler bol presvedčený, že Veľká Británia a Francúzsko sa nakoniec stiahnu a Poľsku nepomôžu. Keďže Chamberlain ani Daladier hneď 1. septembra nevyhlásil Nemecku vojnu. Dôvodom bol fakt, že Britov požiadali Francúzi, aby vyhlásenie vojny pozdržali z dôvodu prebiehajúcej francúzskej mobilizácie.
Francúzi totiž očakávali zo strany Nemcov podobný útok, ako v tom čase prebiehal na Poľsko, a preto chceli dokončiť obsadenie Maginotovej línie. Na druhej strane ani Francúzsko, ani Veľká Británia v tom momente žiadnu okamžitú vojenskú pomoc Poľsku neplánovali, a čas tak pre nich, na rozdiel od Poliakov, nehral až takú zásadnú úlohu.
V novodobých pamätných dňoch sa ale 1.september 1939 nijako významne nepripomína a každoročne sa prejde akýmsi mlčaním. V západnom svete sa však čoraz častejšie pripomína pamiatka obetí nacistických a stalinských represií a táto udalosť pripadla na 23. augusta, teda v deň, keď bol podpísaný pakt Ribbentrop – Molotov.
"Sovietsky zväz nenapadlo Nemecko, ale hitlerovská Európska únia", tvrdí ruský plukovník vo výslužbe
So svojráznym výkladom histórie prišiel komentátor ruského denníka Komsomoľskaja pravda Viktor Baranec. V článku, v ktorom pripomína utorkové 79. výročie útoku tretej ríše na Sovietsky zväz, prišiel tento plukovník vo výslužbe sa šokujúcim...
Čítať ďalej
23 | 06 | 2020
|
Marek Molnár
Novodobí prepisovači dejín totiž tvrdia, že toto by mal byť relevantný moment pre vznik druhej svetovej vojny a snažia sa hodiť vinu najmä na Sovietsky zväz. V najnovších článkoch moderní politici západného typu veľmi radi citujú, že
„Práve 23. augusta roku 1939 otvorila dohoda medzi nacistickým Nemeckom a Sovietskym zväzom bránu k druhej svetovej vojne a všetkým druhom totalitného násilia od nútenej migrácie cez otrockú prácu a vojnové zločiny až po genocídu, ktorá nemá vo svetových dejinách obdobu – holokaust." Hoci dohodu podpísali 23. augusta 1939 v Moskve ministri zahraničných vecí nacistického Nemecka a Sovietskeho zväzu Joachim von Ribbentrop a Viačeslav Molotov, v skutočnosti ju zosnoval Hitler so Stalinom. Dokument hovoril o vzájomnom nenapadnutí sa týchto mocností po dobu desiatich rokov, obsahoval dohodu o konzultáciách, nezapojenia sa do zoskupení nepriateľských druhej strane a ochotu riešiť sporné otázky arbitrážou.
Samotný pakt o neútočení nebol zďaleka taký podlý a potupný ako prísne tajný štvorbodový dodatočný protokol, v ktorom si obidve mocnosti rozdelili sféry vplyvu vo východnej Európe. Jeho existenciu Sovietsky zväz desaťročia popieral a oficiálne bola priznaná až v roku 1989, teda v časoch Gorbačovovej perestrojky.
Deväť dní po podpísaní paktu Ribbentrop – Molotov napadlo Nemecko 1. septembra 1939 Poľsko. Začala sa druhá svetová vojna, najkrvavejší konflikt v dejinách ľudstva. O necelé tri týždne neskôr – 17. septembra – podnikol Sovietsky zväz inváziu do Poľska. Nasledovalo jeho historicky štvrté delenie a Poľsko ako štát prestal fakticky existovať.
Poslanci pred 81 rokmi vyhoveli Hitlerovi a vyhlásili samostatný Slovenský štát
Snem Slovenskej krajiny vyhlásil pred 81 rokmi 14. marca 1939 vznik samostatného Slovenského štátu. Stalo sa tak po opakovanej ultimatívnej požiadavke nacistického Nemecka a intervencii Adolfa Hitlera. Ríšsky kancelár osobne o takýto krok žiadal...
Čítať ďalej