Od takzvaného únosu prezidentovho syna 26 uplynulo rokov. No a?!
31 | 08 | 2021 I Aneta Leitmanová
Dnes uplynulo 26 rokov od takzvaného únosu prezidentovho syna. Namiesto uplakaných spomienok je namieste pripomenúť si , že manipulácia sa nezrodila s príchodom Tódovej na scénu. Pred ňou vyučovali toto remeslo iní majstri.
Širší pohľad
Ako obyčajne v tento deň, aj dnes si viacerí pripomínajú takzvaný únos Michala Kováča mladšieho do cudziny. A ako obyčajne, lamentujú nad absenciou spravodlivosti v Slovenskej republike. Nuž, pozrime sa teda na túto historickú udalosť zo širšej perspektívy.
Ak dnes existuje vojna v polícii, tak v roku 1995 doslova zúril boj medzi spravodajskými dôstojníkmi SIS. Ľudia si vybavovali účty. Nemohli prežiť, že nová vláda Vladimíra Mečiara, ktorá v roku 1994 vystriedala zlepenec Jozefa Moravčíka, s nimi viac nemohla počítať. Práve konflikt medzi spravodajcami je jedným z vysvetlení, prečo došlo k tomu, čo sa dnes nazýva únosom, respektíve zavlečením syna bývalého prezidenta republiky.
Komu to prospelo?
Isteže, existuje aj teória, že za skutok je zodpovedná vláda premiéra Mečiara. No dodnes nikto zrozumiteľne neodpovedal na otázku, aký osoh by z toho mala. Naopak, bola to vtedajšia opozícia, kto z tejto konšpirácie najviac profitoval. A napokon z toho mali osoh aj viacerí bývalí funkcionári SIS, ktorí sa po nástupe Dzurindovej vlády opäť dostali do vysokých pozícií v tajnej službe. Vladimír Mitro sa znova stal jej riaditeľom, Štefan Straka opäť námestníkom a bývalý šéf rozviedky Igor Cibula sa schoval vo vzdelávacom inštitúte SIS. A do funkcií sa dostali aj ďalší ľudia, čo médiá zásobovali informáciami o údajnom zapojení bývalej vlády v konšpirácii okolo nepodareného prezidentovho syna.
Nezabúdajme na Technopol
Keď už je reč o prominentnom potomkovi, v kontexte dnešného volania po očiste spoločnosti by bolo akiste vhodné vyšetriť, ako mladý pán Kováč spolu s kriminálnikom Mariánom Kočnerom okradli Technopol o 2,3 milióna eur. Boli to časy, keď americký dolár stál okolo 50 korún. A hodnota koruny bola oveľa vyššia, ako keď sme sa s ňou rozlúčili 1. januára 2009.
Ak je dôvod niečo si pripomínať tento deň, bude to asi toto: mediálna a politická manipulácia sa nezrodila s príchodom Tódovej na scénu. Už v roku 1995 toto remeslo vyučovali majstri, ktorého je ona ešte stále len tovarišom.