Život pred exorcizmom
Anneliese Michel sa narodila do katolíckej rodiny a bola vychovaná ako hlboko veriaca. Spolu s rodinou sa dvakrát týždenne zúčastňovala omše a mala aj na vtedajšie pomery naozaj prísnych rodičov. Jedna zo štyroch dcér nábožensky založených rodičov žila usporiadaným životom v bavorskom Klingenbergu a nič nenasvedčovalo tomu, že jej životný príbeh vstúpi do dejín.
Na jeseň roku 1968, chvíľu pred šestnástymi narodeninami, mala Anneliese svoj prvý veľký epileptický záchvat. Boli jej nasadené antiepileptiká, a napriek tomu, že sa jej darilo dobre v škole a doma bola považovaná za bezproblémové dievča, ľudia z jej okolia vypovedali, že Anneliese začala byť čím ďalej zvláštnejšia. Spomínala, že cíti počas záchvatov cudziu silu, a bola stále pevnejšie presvedčená, že je posadnutá diablom.
Prvá vízia
Nasledujúci rok zažila Anneliese prvé vízie, spôsobené skôr než halucináciami zrejme silnou imagináciou, ktorej obsahom bola podľa jej slov "obrovská chichúňajúca tlama diabla". Následné neurologické vyšetrenie nepotvrdilo žiadnu patológiu. Táto vízia sa jej však vracala a ona postupne prepadala apatii a depresii. Pridali sa hlasy, ktoré dievčaťu našepkávali, že je prekliata a "zhnije v pekle".
Zúfalí rodičia žiadajú cirkev o pomoc
Imaginatívne vízie sa dostavujú čoraz častejšie, Anneliese trpí hyperaktivitou, niekedy je hore celé dni a noci bez jedinej minúty spánku. V záchvatoch napáda seba i svoje okolie a celé hodiny neartikulovane reve (nekričí, naozaj z hĺbky duše reve ako ranené zviera) a volá Ježiša s prosbou o pomoc. Po niekoľkých žiadostiach cirkev rodičom vyhovie a v roku 1975 dá würzburský biskup súhlas na vyháňanie diabla podľa pravidiel Rímskeho rituálu, spísaného v roku 1614.
Vyháňanie diabla
Dvadsiateho štvrtého septembra 1975 sa koná prvý exorcizmus. Rodina vzhliada k Ernstovi Altovému a Arnoldovi Renzovi, kňazovi a odborníkovi na exorcizmus, ktorí predstavujú svetlo na konci tunela. Stav Anneliese je však už úplne žalostný. Dočasne ochrnula a prekonala niekoľko kŕčových záchvatov. Vyháňači sa napriek tomu rozhodnú zhostiť svojej úlohy a dvakrát týždenne chodia k dievčaťu domov, kde vykonávajú štvorhodinový a najmä vyčerpávajúci rituál.
"Najsilnejšie Anneliese reaguje na svätenú vodu. Vyje a zmieta sa. Snaží sa hrýzť okolo seba, kope," poznamenal do svojho denníka páter Renz. Niektoré sedenie si cirkevní predstavitelia nahrávajú - na záznamoch dievča hovorí hlbokým, chrapľavým, zvieracím hlasom a exaltovane reve. Exorcisti počas exorcizmu údajne hovorili so šiestimi domnelými démonmi, ktorí sa mali označovať ako Kain, Nero, Judáš, Lucifer, Hitler a jeden franský farár.
Smrť Anneliese Michel a súd s exorcistom i rodinou
V rokoch 1975 a 1976 bolo na Anneliese Michel vymáhaných celkom 67 exorcistických seáns. Zomrela 1. júla 1976 v dôsledku dehydratácie a podvýživy. Telo Anneliese vážilo 31 kilogramov. Súdny znalec z oblasti medicíny označil za závažné pochybenie, že v závere svojho života nebola Anneliese Michel upokojená silnejšími liekmi a že nebola aj proti svojej vôli vyživovaná umelo. Ďalej sa lekári zhodli, že by dievča mohla byť zachránená ešte týždeň pred smrťou.
Zaujímavosťou je, že rodičov Anneliese obhajoval Ericha Schmidt-Leichnera, ktorý predtým preslávil ako právnik niekoľkých nacistických zločincov. Na súde boli zverejnené aj nahrávky zhotovené pri vyháňaní.
Dva roky po dievčatinom smrti boli rodičia aj obaja exorcisti odsúdení za zabitie na šesť mesiacov väzenia, nakoniec bol trest zmenený na trojročnú podmienku. Rozsudok bol veľmi prekvapivý vzhľadom k tomu, že obžaloba navrhovala len finančné tresty pre exorcistu a uznanie viny pre rodičov bez trestu.
Cirkevná komisia nakoniec vyhlásila, že dievča posadnutá diablom vôbec nebola a že sa exorcisti zmýlili v diagnóze. Napriek tomu sa u jej hrobu schádzali pútnici a požadovali jej blahoslavenie.