Keď Daniel Lipšic celé týždne ohýba pravdu a spochybňuje generálneho prokurátora Maroša Žilinku, médiá to prezentujú ako boj za otvorenú a transparentnú prokuratúru. Keď generálny prokurátor v súlade so zákonom navrhne disciplinárne stíhanie riaditeľa špeciálnej prokuratúry Lipšica, už je to podľa hlavy štátu ohrozením fungovania prokuratúry.
Už sme si zvykli na dvojitý meter mainsteamových médií. Vedia ohýbať pravdu podľa toho, ako sa im hodí. Trúfnu si naozaj na kadejaké manipulácie a vyslovené lži. O čelných predstaviteľoch tejto junty akože mienkotvorných manipulátorov si urobí čitateľ najlepšiu predstavu tak, že sa pozrie, koľkí z nich dostali od Sorosa ocenenie Biela vrana.
Títo novinári totiž majú akosi veľmi blízko k priamym zakladateľom tohto manipulatívneho ocenenia. Najmä k neziskovej organizácii Via Iuris. O nej je známe, že je úzko prepojená so súčasnou hlavou štátu Zuzanou Čaputovou. Ona sa zas netají, že vo svojom poradnom tíme má hneď niekoľko bývalých novinárov.
Staré slovenské príslovie hovorí, "bližšia je košeľa ako kabát". A tak je aj hlave štátu zjavne bližší Lipšic, sťaby priamy komplic organizovanej skupiny novinárov. Tí teraz tnú do Žilinku a Lipšicovi robia okázalú propagáciu jeho naozaj zvrátených názorov.
Lenže fakty sú v tomto prípade namierené priamo proti vymyslenému konštruktu Lipšicových kumpánov a Čaputová sa odrazu ocitla v žiari reflektorov úplne odhalená a nesnaží sa to už ani zakrývať. Buď je naozaj iba arogantná, alebo je tiež priamym komplicom Lipšica. Na posúdenie nám stačí položiť pár otázok, ktoré som si požičal od Petra Tótha alias Ďatla.
Niečo smrdí v tomto štáte slovenskom, keď hlava štátu degraduje na pešiaka v zápase medzi Lipšicom a Žilinkom a s plnou vážnosťou iba prečíta to, čo jej napíšu Lipšicovi kumpáni.