Komentár Valentina Katasonova (Fond strategickej kultúry)

V roku 2020 zomrelo vo svete od hladu 5,5-krát viac ľudí ako na COVID-19. Dá sa predpokladať, že v obraze globálnej úmrtnosti na konci roku 2020 obsadí COVID-19 pravdepodobne až šiestu alebo siedmu priečku. Mnohé tradičné choroby z top 10 budú vyššie.

Neviem prečo, ale Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), ktorá je zodpovedná za štatistiku úmrtnosti vo svete, zatiaľ nezverejnila celkový počet úmrtí na našej planéte za posledný rok. Tento údaj však nie je ťažké získať na základe údajov od tej istej WHO.

Na konci roka 2019 dosiahol počet úmrtí vo svete  55,4 miliónov. V polovici tohto roka, WHO oznámila, že v roku 2020 nadmerná miera úmrtnosti na svete sa rovnala 3 miliónom. V dôsledku toho v roku 2020 zomrelo na svete 58,4 milióna ľudí. Podľa tej istej WHO v roku 2020 zomrelo na diagnózu COVID-19 vo svete 1,8 milióna ľudí; úmrtia z tejto príčiny predstavovali 3,08% všetkých úmrtí.

WHO váha s vydaním štatistiky o úmrtnosti

Zvyčajne do polovice budúceho roka WHO poskytne odhadovaný obraz úmrtnosti vo svete za vykazovaný rok rozdelený podľa hlavných príčin. Teraz z nejakého dôvodu váha... Mám podozrenie, že WHO sa neponáhľa publikovať štatistiky o celkovej úmrtnosti vo svete v roku 2020, pretože ľudia sa môžu čudovať: na čo zomrelo ostatných 97 percent ľudí v minulom roku?



Podľa údajov WHO v roku 2019 na desať hlavných príčin úmrtí pripadlo až 55% všetkých úmrtí z celkového počtu 55,4 milióna na celom svete. Hlavné príčiny úmrtí na svete sú zoradené podľa celkového počtu stratených životov a týkajú sa troch širokých tém: kardiovaskulárna (ischemická choroba srdca, cievna mozgová príhoda), respiračné (chronická obštrukčná choroba pľúc, infekcie dolných dýchacích ciest) a novorodenecké stavy, vrátane asfyxie a pôrodnej traumy, neonatálna sepsa a infekcie a taktiež komplikácie predčasného pôrodu.

COVID-19 až na siedmom mieste

Na prvom mieste je ischemická choroba - 8,9 milióna, čiže 16% úmrtí. Cievna mozgová príhoda a chronická obštrukčná choroba pľúc sú druhou a treťou hlavnou príčinou úmrtí, pričom predstavujú približne 11% a 6% úmrtí. Úmrtnosť na desiatu z vymenovaných príčin (komplikácie pri predčasnom pôrode) bola odhadnutá na 1,3 milióna (2,3%).

Úmrtnosť na rakovinu priedušnice, priedušiek a pľúc bola na šiestom mieste, čo predstavuje 1,8 milióna prípadov. To je toľko, koľko bolo úmrtí s diagnostikovanou diagnózou COVID-19 v roku 2020. Dá sa predpokladať, že v obraze globálnej úmrtnosti na konci roku 2020 obsadí COVID-19 pravdepodobne šiestu alebo siedmu priečku, mnohé tradičné choroby z top 10 budú vyššie.

WHO má štatistické údaje aj o úmrtnosti na také príčiny, ktoré priamo nesúvisia s chorobami. Ide o úmrtia v dôsledku dopravných nehôd (1,3 milióna ľudí) a samovraždy (0,7 milióna ľudí). Podľa WHO  viac ako 8 miliónov ľudí ročne zomrie na následky užívania tabaku .

Príčina smrti - hlad akosi vypadol zo zoznamu

Je potrebné upriamiť pozornosť na jeden prekvapivý prvok štatistiky úmrtnosti vo WHO a ďalších medzinárodných organizácií. Štatistika neobsahuje takú pozíciu ako „príčina smrti - hlad“. Štatistiky o počte hladujúcich ľudí vo svete sú zároveň dosť rozsiahle.

Zodpovedajúce čísla pravidelne predkladá mnoho medzinárodných organizácií: Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo (Foodand Agriculture Organization, FAO); Svetový potravinový program OSN (United Nations World Food Programme, UNWFP), Medzinárodný fond pre poľnohospodársky rozvoj (International Fundfor Agricultural Development, IFAD); Svetová zdravotnícka organizácia(World Health Organization, WHO); Detský fond OSN,(United Nations Children's Fund, UNICEF) .

Čísla sú veľmi odlišné.

Zoberme si napríklad správu  FAO „Stav potravinovej bezpečnosti a výživy vo svete 2020“. Poskytuje nasledujúce údaje o hladných a podvyživených vo svete (milióny ľudí; v zátvorkách - podiel na celkovej svetovej populácii,%): 2005 - 825,6 (12,6); 2014 - 628,9 (8,6); 2018 - 678,1 (8,9); 2019 - 687,8 (8,9); 2020 - 768,0 (9,9).

Ako vidno, v roku 2020 sa počet hladujúcich a podvyživených ľudí prudko zvýšil - o viac ako 80 miliónov ľudí za jeden rok (o 11,6%). A ich podiel na celkovej populácii Zeme dosiahol takmer 10%. V správe FAO je dôvod tohto skoku vysvetlený takmer výlučne zablokovaním ekonomík mnohých krajín sveta, klesajúcim globálnym HDP, stratou pracovných miest a príjmov.

Hladomor zasiahol 155 miliónov ľudí v 55 krajinách

Tu je  správa OSN Správa o potravinovej krízy roku 2020 (Global Report on Food Crises 2020). Hovorí sa v nej, že minulý rok hladomor zasiahol 155 miliónov ľudí v 55 krajinách a jurisdikciách po celom svete. Nárast počtu hladujúcich ľudí sa medziročne zvýšil o zhruba 20 miliónov (o 14,8%). Ide o ľudí, ktorí, ako sa uvádza v správe, sú v stave „krízy alebo ešte horšieho“ (crisis or worse). Rozdelenie tohto kontingentu podľa regiónov je nasledujúce (milióny ľudí): Afrika - 97,9; Stredný východ - 24,9; Južná Ázia - 15,6; Stredná Amerika - 11,8; Východná Európa - 0,6.

Údaje o počte hladujúcich ľudí vo svete, citované z dvoch zdrojov, sa veľmi líšia: 768 miliónov a 155 miliónov ľudí (v roku 2020). Rozdiel je takmer päťnásobný. Pravdepodobne hovoríme o rôznych stupňoch hladu. Dá sa predpokladať, že číslo 155 miliónov ľudí odzrkadľuje počet tých, ktorí sa skutočne nachádzajú v kritickej situácii a môžu každú chvíľu zomrieť.

V OSN a jej špecializovaných orgánoch je hlad vo svete vnímaný predovšetkým ako sociálno-ekonomický problém. Všade sa diskutuje o takom kľúčovom aspekte problému, akým je úmrtnosť v dôsledku neustáleho hladu, ale počet sa takmer nemeria. Urobilo sa však niekoľko odhadov. Podľa UNICEF, ktorý cituje odhady zo  špecializovaného lekárskeho časopisu The Lancet, je podvýživa zodpovedná za približne 45% všetkých úmrtí detí mladších ako päť rokov. Odhaduje sa, že 3,1 milióna chlapcov a dievčat mladších ako šesť rokov zomrie každý rok od hladu.

Hlad sa v roku 2020 zdvojnásobil

Niektoré kvantitatívne odhady úmrtnosti na hlad začal uvádzať Svetový potravinový program OSN (WFP). Táto organizácia bola založená v roku 1961 ako orgán potravinovej pomoci v systéme OSN. WFP dodáva 3-4 milióny ton potravinovej pomoci ročne asi desiatkam najchudobnejších krajín sveta.

WFP určite tesnejšie spolupracuje s krajinami sužovanými hladom ako iné medzinárodné organizácie v systéme OSN. A lepšie ako ostatné uvádza skutočný rozsah hladu a úmrtí od hladu. „Odhaduje sa, že každý rok zomrie viac ľudí od hladu a jeho dôsledky ako na maláriu, tuberkulózu a HIV / AIDS." „Hlad je najväčším zdravotným rizikom na svete,“ uviedol  Ralf Südhoff, jeden z funkcionárov WFP .

Vedúci WFP David M. Beazley varuje

Vedúci WFP David M. Beazley  v apríli 2020 varoval, že „pandémia“, ktorú vyhlásila WHO, sa môže stať spúšťačom bezprecedentného nárastu hladu vo svete: „Ak sa nepripravíme a nezačneme konať ihneď, môžeme o niekoľko mesiacov čeliť hladomoru biblických rozmerov.“ Pred rokom, 21. augusta 2020, David Beazley v rozhovore pre agentúru TASS zopakoval, že hlad vo svete môže dosiahnuť „biblické rozmery“:

„Všetky údaje, ktoré máme, vrátane prognózy WFP o 80% zvýšení počtu ľudí s nedostatkom potravín, zo 140 miliónov pred pandémiou na 270 miliónov do konca tohto roka, poukazujú na skutočnú katastrofu. Čelíme riziku hladomoru biblických rozmerov.“  David Beazley teda predpovedal, že v priebehu roku 2020 sa výskyt hladu takmer zdvojnásobí.

Podľa WFP počet hladujúcich ľudí v Latinskej Amerike porastie o 269%, vo východnej a strednej Ázii - o 135%, v Južnej Afrike - až o 90%. V decembri 2020 David Beazley na mimoriadnom zasadnutí Valného zhromaždenia organizácie potvrdil, že počet hladujúcich ľudí vo svete sa na konci roka zdvojnásobil a dosiahol  270 miliónov ľudí.

Ďalšie pozoruhodné vyhlásenie urobil Beazley začiatkom októbra minulého roku.  Povedal, že podľa odhadu WFP Svetového potravinového programu odhadu , od začiatku roka 2020, v nadväznosti na výsledky z troch kvartálov, zomrelo na svete, 7 miliónov ľudí hladom. Na základe tohto čísla sa dá predpokladať, že podľa výsledkov celého minulého roka bola úmrtnosť od hladu 9-10 miliónov.

Na začiatku minulého roka bol počet hladujúcich ľudí na svete podľa WFP 140 miliónov, na konci roka 270 miliónov. Priemer za minulý rok bol 205 miliónov. Môžeme odhadnúť, že úmrtnosť medzi hladujúcimi bola takmer 5%. Vlani zomrel asi jeden z dvadsiatych ľudí od hladu. Podľa najnovších dostupných údajov WFP  v apríli 2021 bolo hladujúcich ľudí už 296 miliónov (o 111 miliónov viac ako v apríli 2020).

Aj keď predpokladáme, že počet hladujúcich vo svete sa podarí zmraziť  na úroveň apríla 2021, priemerná ročná hodnota počtu hladujúcich ľudí vo svete v roku 2020 bude viac ako 280 miliónov. Keď použijeme náš koeficient úmrtnosti zistíme, že do konca roku 2021 môže od hladu zomrieť 14 miliónov ľudí. Stále to však ešte nie je ten najhorší scenár.

Peniaze idú na vakcíny a nie na potraviny

Pretože OSN a ďalšie medzinárodné organizácie mimoriadne pomaly reagujú na výzvy výkonného riaditeľa WFP Davida Beazleyho k bohatým krajinám, aby poskytli núdzovú potravinovú pomoc najchudobnejším a hladujúcim krajinám. V polovici minulého roka apeloval na OSN a najbohatšie členské štáty OSN, aby v druhej polovici roku 2020 urýchlene vyzbierali 5 miliárd dolárov na poskytovanie potravinovej pomoci krajinám tretieho sveta. Peniaze sa nevyzbierali a rozsah hladomoru stále rástol.

Ani tento rok nie je potravinová pomoc na programe bohatých krajín. Ich prioritou je vykonať hromadné očkovanie v krajinách tretieho sveta. Samotné rozvojové krajiny nie sú schopné získať potrebné finančné prostriedky. Na stretnutí G7 v Anglicku v júni tohto roku bola táto suma pomenovaná na 100 miliárd dolárov. Toľko peňazí potrebujú bohaté krajiny získať na poskytovanie humanitárnej pomoci rozvojovým krajinám v prípade univerzálneho očkovania.

Počet hladujúcich ľudí do konca roka môže prekročiť 300 miliónov

Vzhľadom na viac ako podivné priority „bohatého severu“ (boj proti otepľovaniu klímy a univerzálne očkovanie) sa dá predpokladať, že sa nechystá zachrániť „chudobný juh“ pred hladom. Preto nevylučujem, že počet hladujúcich ľudí do konca roka môže prekročiť 300 miliónov. A môj odhad smrti hladom (14 miliónov) by bol príliš konzervatívny.

Teraz znovu porovnajme úmrtnosť od hladu s ​​úmrtnosťou diagnostikovanou na COVID-19 v minulom roku. Prvý ukazovateľ, ako som už uviedol vyššie, sa dá odhadnúť v rozmedzí 9-10 miliónov. Druhý ukazovateľ podľa WHO predstavoval 1,8 milióna ľudí. Ukazuje sa, že úmrtnosť od hladu v minulom roku bola 5-5,5-krát vyššia ako úmrtnosť ľudí s diagnostikovaným ochorením COVID-19.

P.S. Renomovaná medzinárodná mimovládna organizácia Oxfam vydala minulý mesiac správu Vírus hladu sa množí: smrtiaci recept na konflikty, Covid-19 a podnebie urýchľujú hlad vo svete (The hunger virus multiplies: deadly recipe of conflict, Covid-19 and climate accelerate world hunger ). Dokument hovorí, že každú minútu vo svete zomrie od hladu a podvýživy 11 ľudí. To je viac ako úmrtnosť na COVID-19 (asi 7 ľudí za minútu). Rozdiel v úmrtnosti na hlad a na Covid-19 je menší ako v mojich výpočtoch. Záver správy sa však zhoduje s mojím záverom: vírus hladu je nebezpečnejší ako COVID-19.