Právnička Judita Laššáková v najnovšom príspevku na sociálnej sieti reaguje na obvinenie Petra Kovaříka. Tvrdí, že naša vlasť sa nám rozkladá pred očami a trest za pochybenia by nemal byť neprimeraný. "Taký krutý trest, aký „dostal“ Milan Lučanský, nemá v humanistickej spoločnosti miesto. A jediné slovo, ktoré mi schádza na um v súvislosti s obvinením policajného prezidenta Petra Kovaříka, je rozvrat," píše. 

Vznesenie obvinenia už tretieho šéfa Policajného zboru v rade podľa Laššákovej napovedá, že Slovenská republika prestáva byť funkčným štátom. "A bez ohľadu na to, či sa podozrenia proti najvyššie postavenému policajtovi potvrdia alebo nie," vysvetľuje Laššáková.

Kovařík je zatiaľ nevinný, pochybnosti vyvolávajú aktivity Policajného zboru pod jeho vedením

Laššáková upozorňuje na prezumpciu neviny. "Pán Kovařík je nevinný, kým súd nerozhodne o opaku. O tom niet najmenších pochybností," píše. Pochybnosti podľa nej vyvolávajú mnohé aktivity Policajného zboru pod jeho vedením. "Od vytvárania systému „našich kajúcnikov“, cez nevydanie hľadaného svedka/obvinenému sudcovi, až po zmarenie zásahu Úradu inšpekčnej služby MV SR," zdôrazňuje.

Daniel Lipšic namiesto toho, aby dodržiaval zákonnosti, organizuje mediálnu kampaň

Kroky Daniela Lipšica považuje právnička Laššáková alarmujúce. Nielen komentovanie v médiách, ale aj vojnu proti generálnemu prokurátorovi Marošovi Žilinkovi, pretože on si podľa Laššákovej na rozdiel od politického špeciálneho prokurátora Lipšica zákony a ústavu ctí.

Všimnime si dramatický rozdiel prístupu médií!

"Všimnime si dramatický rozdiel prístupu médií!" Zdôrazňuje Laššáková. "Kým v Kovaříkovom prípade hovoria o tom, že vinný bude až vtedy, „ak mu bude dokázaná vina," čo je svätá pravda, v prípade generála Lučanského novinári preberali právne idiotizmy pochádzajúce okrem iného aj z vnímavej hlavy ministerky Kolíkovej, že „Milan Lučanský mal šancu dokázať svoju nevinu," vysvetľuje Laššáková.

Obvinenie voči policajnému prezidentovi Petrovi Kovaříkovi považuje Laššáková za znepokojujúci a skľučujúci fakt. "Naša krajina, naša štátnosť, naša vlasť sa nám rozkladá pred očami. Kam to všetko povedie?" Pýta sa v závere a otázku necháva otvorenú.