Komentár Willi Huber (Report24)

AIDS/HIV - téma, ktorá v posledných desaťročiach naháňala strach. Na vrchole paniky okolo HIV ideologicky nezaslepené „múdre hlavy“ navrhovali, aby sa testovala celá populácia. To vyvolalo pobúrenie. Povinné testovanie by bolo v rozpore s ľudskými právami. Okrem Kuby neviem o žiadnej krajine, kde by bolo predpísané takéto povinné testovanie. HIV/AIDS si vyžiadali až 37 miliónov životov na celom svete. Ale s koronou by to bolo všetko inak, však?

Prílišné váhanie s komplexným testovaním

V prvom rade som si vedomý kontroverzií týkajúcich sa existencie vírusu HIV a v nasledujúcom hodnotení by nemali zohrávať žiadnu úlohu. Faktom je, že od 80. rokov 20. storočia sa hovorí o pandémii vyvolanej vírusom HIV. A ľudia na celom svete naň zomierajú. Účinné mechanizmy na obmedzenie šírenia nákazy neboli možné, pretože takmer všetky krajiny na svete príliš váhali s predpísaním komplexného testovania. Malo to politické dôvody.

Neprimerane veľký počet postihnutých boli homosexuáli. Homosexuálna scéna v mnohých krajinách sa vyznačovala extrémnou promiskuitou. Vírus sa rýchlo rozšíril. Za zmienku stojí kontroverzný nemecký politik Volker Beck (Strana zelených). Ten v roku 1994 s odvolaním sa na usmernenia WHO odsúdil Rusko za opatrenia proti HIV. Spomínalo sa najmä povinné testovanie.

Šírenie epidémií „z politickej korektnosti“

Osobne som si vtedy myslel a myslím si to aj dnes, že kubánsky spôsob je jediný správny. Ak má každý jasno v tom, či je alebo nie je nakazený, je možná sebaochrana a ochrana ostatných. Akceptovalo sa však, že nakazení ľudia šíria smrteľnú chorobu. Hlavné bolo, aby neboli podozrievaní z toho, že nekonajú alebo neuvažujú politicky korektne.

Vzhľadom na absurdný prístup k chorobe bolo možné nakaziť tisíce ľudí aj prostredníctvom darovania krvi. Samozrejme, milióny a miliardy sa zarobili vďaka politike HIV porovnateľnej s dnešnou covidovou politikou. Duch doby diktoval, čo je správne a čo nie. Zaujímavý prehľad, čo sa považovalo za posvätné a nespochybniteľné, možno nájsť napríklad v akademickom dokumente „Testovanie na HIV vo svetle ľudských práv“:

"Politika HIV/AIDS založená na ľudských právach nielenže chráni postihnutých pred vylúčením, ale je aj účinným nástrojom prevencie. Dôležitým aspektom ochrany ľudských práv v oblasti HIV/AIDS je ochrana súkromia. Z hľadiska ľudských práv je potrebné byť maximálne zdržanlivý, pokiaľ ide o oslabenie zásady informovaného súhlasu pri testovaní na HIV."

Pravidlá tvorili vtedy tí istí ľudia ako dnes

Medzitým v hlavnom prúde dominujú ľavičiari až ľavicoví extrémisti, ktorí úspešne dokončili svoj "pochod naprieč všetkými inštitúciami". Najmä v mediálnych domoch bolo vtedy asi 90 percent ľavičiarov. Všetci títo ľudia v tom čase so svojou charakteristickou vehemenciou a veľkým zmyslom pre poslanie propagovali, že testovanie obyvateľstva na HIV by porušovalo ľudské práva. Obete tejto politiky však zjavne nemali žiadne ľudské práva. Ale nie sú to tí istí  "dobrí a spravodliví", ktorí nám dnes hovoria, že by bolo nerozumné a strašne zlé odmietnuť opatrenia, testovanie a očkovanie?

Nasledovníci si nevšímajú rozpory

Prečo je to tak? Jednak preto, že medzi stúpencami ľavice je veľa „snílkov“, idealistov a ľahko ovplyvniteľných ľudí. Veria rozprávaniu o spravodlivom, lepšom svete, ktoré tieto strany tak kvetnato opisujú. Stačí sa k nim pridať, platiť im a robiť všetko, čo chcú, bez spochybňovania. A predovšetkým sa pridať „k svätej vojne“ proti všetkým nespokojencom.

Tí, ktorí to dodržiavajú, majú zvyčajne nekomplikovaný život. Socializmus sa zrejme "postará" o každého, môžete sa vzdať vlastného myslenia a snaženia a zapojiť sa do systému ako malý mravček. Tí, ktorí sa zaujímajú o pravdu a pokrok, sa však v takomto systéme cítia ako v pasci.

Duch nezávislosti je evolučný menšinový program

Nasledovníci nechcú rozpory, chcú poslúchať. Ak im ich socialistický systém hovorí, že testovanie na HIV pre všetkých je v rozpore s ľudskými právami, veria tomu a bránia toto presvedčenie. Ak sa im povie, že všetci ľudia musia byť testovaní a očkovaní, veria tomu tiež.

Kým tí, ktorí radi myslia samostatne a milujú nezávislosť, si takéto rozpory uvedomujú a považujú ich za veľmi problematické.

Stúpenci ľavicového mainstreamu jednoty sa nechávajú pohodlne ukolísať. Veria svojim vodcom a ako dobre vychované stádo oviec vždy bežia tam, kam im povedia. Evolúcia nepredpokladala, že všetci ľudia budú odolní a nezávislí. Ľudstvo by takto nemohlo prežiť.

Problém vždy spočíva vo vedení

Budúcnosť našich krajín bude závisieť od toho, kto nakoniec prevezme vedenie týchto "stád". Z evolučného hľadiska je vlastne dobré, ak sú ľudia poslušní. Ak majú múdre a rozvážne vedenie, zaručuje to prežitie po tisícročia, čo sa nepochybne stalo. Ak je však vedenie skorumpované a zlé, ľudia ho budú nasledovať rovnako slepo a poslušne až do záhuby.

Problémom nie sú ľudia, ktorí boli po pandémii koronavírusu tiež „pokrstení“ ako "spiace ovce". Nikdy nenastane doba, keď sa všetci ľudia budú usilovať o nezávislosť. Problém je v tom, že naše spoločnosti nemajú vyvinuté mechanizmy, ktoré by z najlepších urobili vodcov  a zároveň preverili ich spoľahlivosť a silu charakteru. Pozrite sa na osobnosti, ktoré kedysi vládli veľkým národom, ako je Nemecko. Nemusíte meniť ľudí a ich povahu. Musíte zmeniť vedenie, dodáva na záver svojho komentára Willi Huber.