Slovensko začína pripomínať krajinu neobmedzených možností. Alebo skôr obmedzených ľudí? Vidieť to aj na príbehu, ktorý opísal Peter Daniel. Je naozaj zvláštny a hodný minimálne na zamyslenie sa.

Na Slovensku je ešte stále veľa ľudí, ktorí nenosia, respektíve z nejakého dôvodu odmietajú či nemôžu nosiť rúška. Jedným z nich je aj Peter Daniel. V statuse na sociálnej sieti sa podelil o svoj neuveriteľný zážitok, zo Slovenskej pošty a s jej zamestnancami. K svojím peniazom sa ale napriek veľkej snahe nedostal. Človek pri tom nevie, či sa má pri čítaní jeho príbehu smiať, alebo plakať.

Pošta nemá žiadne zákonné právo zadržiavať jeho peniaze

Pisateľ hneď v úvode priznáva, že sa stal vďaka plánovanému hospodárskemu úpadku nezamestnaným a dostáva od štátu dočasnú podporu, ktorú mu posielajú cez poštu. „V piatok v podvečerných hodinách, asi 30 minút pred záverečnou, som si ju bol prevziať. Keďže som nemal rúško, pani za okienkom ma poučila, že si ho mám nasadiť. Ja som jej odpovedal, že rúška nenosím. A upozornil som ju, že ona sama ho má a aj celý čas, čo som čakal na rad, ho mala stiahnuté na brade. Napriek tomu mi odmietla odovzdať moje peniaze,“ začína Peter Daniel s opisom situácie .

„Upozornil som ju, že na to nemá žiadne zákonné právo, že tie peniaze sú moje a nie pošty. A že keď chce, môže jedine privolať políciu a požiadať ich aby ma pokutovali. Pani zavolala vedúcu. S tou sa opakoval scenár, len bola o čosi prísnejšia a arogantnejšia a označila moje správanie za problémové,“ konštatuje pisateľ, ktorý aj ju poučil o tom, že nemá žiadne zákonné právo zadržiavať jeho peniaze.



Napriek tomu vedúca trvala na tom, že sú to ich interné predpisy. „Upozornil som ju, že ak mi nevydajú moje peniaze, privolám políciu a podám na Slovenskú poštu, ale aj na ňu osobne, trestné oznámenia. Trvala stále na svojom. Zavolal som teda na políciu a požiadal ich, aby sa dostavili. Prešlo niečo okolo 20 minút a pošta mala záverečnú, tak som si povedal, že vyjdem pred budovu a na políciu počkám tam,“ pokračuje Peter Daniel vo svojom príbehu, ktorý však mal zaujímavé pokračovanie.

„Keďže dvere boli už uzamknuté, požiadal som esbéeskára, aby mi ich otvoril. Ten to odmietol, s tým, že budeme spolu čakať na políciu (ktorú som sám privolal) vo vnútri. A tváril sa pritom, akoby ma strážil. Upozornil som ho, že nemá žiadne oprávnenie ma zadržiavať v budove. Napriek tomu mi dvere nebol ochotný otvoriť,“ opisuje dej šokujúceho príbehu Daniel.

Obaja policajti alibisticky obhajovali postoj Pošty

Dvere SBS-kár otvoril až po pár minútach, keď z pošty odchádzal jeden z jej zamestnancov, čo chcel na odchody využiť aj pisateľ statusu. „Pán SBS sa mi snažil v tom fyzicky zabrániť. Vysotil som ho teda z dverí a vyšiel pred budovu. Začal kričať, že som ho fyzicky napadol, a že podá na mňa trestné oznámenie a vzápätí volal políciu aj on. Kým prišla polícia, trvalo to asi ďalších 15 minút, pána som upozornil, že ak bude treba, aj ja podám na neho trestné oznámenie, za jeho neoprávnené pokusy ma zadržiavať v budove.

Keď prišli policajti, pán sa odrazu stratil, s výhovorkou, že musí ísť pozatvárať zadné brány,“ píše ďalej Peter Daniel s tým, že polícia ho pred budovou vypočula, a  potom šiel jeden z nich do budovy vypočuť druhú stranu. „Obaja policajti alibisticky obhajovali postoj Pošty. Aj ich som teda upozornil, že ak chcú, môžu mi udeliť pokutu, ale nik nemá oprávnenie zadržiavať moje peniaze.“



A ak by bola pošta ešte otvorená, žiadal by ich, aby uviedli veci na správnu mieru a sami požiadali o vydanie jeho peňazí. „Tiež som ich upozornil, že ak by mi chceli udeliť pokutu, tak by som ju aj tak nezaplatil a naopak, podal by som trestné oznámenia na nich za šikanu. Obaja však boli rozumní a od začiatku bolo zrejmé, že o pokute ani neuvažovali. Aby však dodržali nejaké formálne postupy, tak hovorili o nejakom písomnom upozornení pre moju osobu.

Reku v poriadku, môžete mi písať upozornenia aké chcete. Ja budem naďalej odmietať túto fašistickú šikanu zo strany štátu,“ konštatuje Daniel na margo nosenia rúška. Na záver premýšľa, ako sa dostať včas k svojim peniazom, lebo účty nepočkajú, a akým spôsobom to podchytiť a riešiť právnou cestou. „Lebo tu nejde o fazuľky, ale o princíp a právo a zákon,“ uzatvára svoj status Peter Daniel.