„Pre mňa 21. august nie je príležitosťou na šovinistické výpady voči Rusku. Je mementom, ako to dopadne, keď sa spoľahneme na silných spojencov, dáme im voľnú ruku a prestaneme dbať na medzinárodné právo,“ varuje politológ.

Eduard Chmelár skončil síce na svoju päťdesiatku v nemocnici, ale ani to mu nezabránilo napísať aspoň krátke vyjadrenie k 21. augustu 68. Zaujímavosťou je, že on sám sa práve v tento deň (iný rok) narodil.

Chmelár sa 21. augusta aj sám narodil

Na Facebooku napísal toto: „Samozrejme, nezostanem svojej povesti nič dlžný a ani tentoraz neobídem dnešné výročie. Niektorým z vás som už rozprával príhodu, ako mojej mame v pôrodnici povedali, že moje narodenie je politickou provokáciou. 21. august 1968 sa stal mojím osudom.“

„V čase, keď sa o ňom ešte hovoriť nemohlo, som sa ja ako naivný stredoškolák pýtal, kedy odídu sovietske vojská z Česko-Slovenska a čudoval som sa, prečo mi žiadne noviny neuverejnili odpoveď na moju otázku,“ pripomína ďalšiu vtipnú príhodu.

Som citlivý voči akejkoľvek okupácii

Potom však prechádza k vážnejším témam. „Som citlivý voči akejkoľvek okupácii suverénnych štátov. Nielen nás pred 53 rokmi. Ale aj Afganistanu, Iraku, či Palestíny, ktorej okupácia sa začala rok pred tou sovietskou z roku 1968 a dodnes sa neskončila.

Pre mňa 21. august nie je príležitosťou na šovinistické výpady voči Rusku. Pre mňa je pripomienkou živých ideálov Alexandra Dubčeka a Pražskej jari, ktorých naplnenie si neželali ani v Moskve, ani na Západe. Je mementom, ako to dopadne, keď sa spoľahneme na silných spojencov, dáme im voľnú ruku a prestaneme dbať na medzinárodné právo. Pretože nás napadli v uplynulom storočí iba spojenci: v roku 1944 nemeckí, v roku 1968 sovietski,“ pripomína históriu.

Dzurinda bezostyšne klamal

Následne si politológ kopol do bývalého premiéra. „Mikuláš Dzurinda v rozhovore pre Denník N bezostyšne klamal, keď sa pokúšal nahovoriť zvlášť mladým ľuďom bez historickej pamäti, že on o zbraniach hromadného ničenia v Iraku nič nehovoril, ale v jednom momente bol šokujúco úprimný, keď priznal to, čo sme tvrdili dávno, ale boli sme za to práve od takýchto plátkov častovaní ako konšpirátori.

To bola pasáž, v ktorej potvrdil, že v rámci spojeneckej aliancie rozhodovali vždy Američania, nikoho sa na nič nepýtali a iba oznámili svoje rozhodnutie. "Takto to chodilo, takto to chodí a z veľkej časti to musíme aj prijať," povedal Dzurinda,“ pripomína čo sa dialo, Chmelár.

Slobodu sme si predstavovali inak...

„Nie, nemusíme. Za toto sme v roku 1989 nebojovali. Slobodu sme si nepredstavovali tak, že ostnatý drôt presunieme zo západnej hranice na východnú a o našej budúcnosti nebudeme rozhodovať my na Slovensku, ale o nás bez nás vo Washingtone. Tí, ktorí toto tvrdia a dnes bezmyšlienkovite kládli vence k pomníkom padlých s frázou "nikdy nezabudneme", už dávno zabudli, slúžia novým pánom a pokračujú v neonormalizácii. U mňa máte záruku, že s takýmto trendom sa nikdy nezmierim,“ uzavrel svoj príspevok Eduard Chmelár.