USA a ich spojenci v OSN odsúdili Moskvu za krok v roku 2014, ktorý viedol k potvrdeniu historickej kontroly nad sporným polostrovom. Za opatrenie, ktoré malo jednoznačne podporu drvivej väčšiny miestnych obyvateľov, čo bolo dokázané následným americkým a nemeckým prieskumom verejnej mienky.

Anexia Golanských výšin

Zároveň však ten istý orgán ohluchol a oslepol voči izraelskej anexii Golanských výšin, medzinárodne uznávaných ako sýrske územie. Jeden dostane sankcie, druhý podporu.

Zdá sa, že osobitné zaobchádzanie s najvyšším spojencom USA na Blízkom východe je odolné voči odlivu a prílivu domácej politiky. Vtedajší prezident Donald Trump oficiálne schválil izraelskú kontrolu nad hornatým regiónom v roku 2019.

USA ju schválili

Odvtedy však štátny tajomník prezidenta Joe Bidena Antony Blinken toto rozhodnutie účinne obhájil a dal jasne najavo, že nedôjde k obratu v politike. "V praxi si myslím, že kontrola Golanských výšin v tejto situácii má pre bezpečnosť Izraela skutočný význam," povedal Blinken pre CNN začiatkom tohto roka.

Golanské výšiny boli anektované Izraelom v roku 1981 ale mnoho obyvateľov regiónu dodnes odmieta občianstvo okupanta. Mierové rozhovory zlyhali a Izraelčania dali jasne najavo, že sa nevzdajú žiadnych svojich nárokov v tejto oblasti. Toto sú akcie amerického spojenca v jednom z najprchavejších regiónov sveta.

V čom sa líši jedna anexia od druhej?

Medzinárodné právo, konkrétne štvrtý ženevský dohovor z roku 1949, jasne uvádza, že krajiny nemôžu naďalej okupovať územie zabrané v dôsledku vojny. Sýria naopak dala jasne najavo, že akékoľvek pokusy o mierovú dohodu by boli nemysliteľné, pokiaľ budú Golany obsadené a rozhovory sa na desaťročie zastavia.



Na druhej strane Krym nemôže byť v odlišnejšej situácii. Tento polostrov bol historicky súčasťou ruského impéria a Kyjevu ho pripísal sovietsky premiér Nikita Chruščov, ktorý čiastočne vyrastal na východe Ukrajiny, v čase, keď boli také výmeny pozemkov len technickou záležitosťou a vnútorné hranice jednoducho neexistovali.

Neuznané referendum

Jeho obyvateľstvo, prevažne etnicky ruské, pozeralo na búrku na Majdane 2014 so strachom a úzkosťou. Po referende, ktoré väčšina krajín sveta odmietla uznať za legitímne, 96% voličov podporilo reintegráciu s Ruskom.

Prieskum z roku 2019 citovaný denníkom The Washington Post zistil, že viac ako štyri pätiny miestnych obyvateľov stále podporuje spojenie s Moskvou, pričom súhlasila dokonca väčšina etnických Tatárov. Zjavne falošná predstava, že domorodí Tatári sú údajne proti ruskej nadvláde, je základným kameňom propagandistického posunu Kyjeva.



Bezpečnostná rada OSN okrem toho neprijala rezolúciu, ktorá považuje referendum za neplatné po tom, ako ho Rusko, ktoré má vo výbore trvalé miesto, vetovalo. Aj keď je to v medziach existujúcich štruktúr medzinárodného práva, USA a ich partneri namiesto toho podporili nezáväzné uznesenie vyjadrujúce nespokojnosť so situáciou a presvedčenie, že Krym je ukrajinský.

Je pravda, že čiernomorský polostrov a Golanské výšiny sa na medzinárodnej scéne ukázali ako kontroverzné. Je však zrejmé, že USA si stranu vybrali a obvinenia voči Rusku využili na podporu pre konflikty a sankcie, pričom účinne ignorovali obvinenia voči Izraelu.

Jedno veľké pokrytectvo

Pokrytectvo, zdá sa, je niečo, čo preniklo a stále preniká do americkej zahraničnej politiky a diplomacie. USA sa nedokážu pozrieť svojim vlastným ľuďom do očí - alebo Ukrajincom alebo Rusom, keď na to príde - a hovoria, že toznamená spravodlivosť, slobodu a právny štát keď uplatňujú tieto dvojité štandardy na celom svete.



Ich cynizmus odhaľuje nehanebnú a nenásytnú túžbu dosiahnuť svoje ciele, aj keď na to nie sú morálne ani právne dôvody.

A to nie je problém len Washingtonu. Aj keď EÚ dala jasne najavo, že nepodporuje prítomnosť Izraela na Golanských výšinách, neexistujú žiadne sankcie ani zásadné odsúdenia. Napriek tomu, Rusko podpísalo zákon o postavení Krymu ako federálneho subjektu, byrokrati oprášili svoje plniace perá a pripravovali sa na podpísanie tvrdých zákonných opatrení na potrestanie Moskvy.

Dvojitá politika

Zdá sa, že táto dvojaká  politika funguje aj doma. Napriek jasnej duplicite v amerických politických a mediálnych inštitúciách prevláda protiruský sentiment - nie antiizraelský.

USA ako svetová veľmoc majú povinnosť pozitívne prispievať na svetovej scéne - nielen jednoducho dosahovať svoje ciele zahraničnej politiky za každú cenu. Pokrytectvo podkopáva ich schopnosť to urobiť. Vzhľadom na rastúci americký záujem a sebauvedomenie na najnižších úrovniach môže medzinárodné spoločenstvo chvíľu počkať.