Bývalý riaditeľ SIS Vladimír Pčolinský zostáva naďalej vo väzbe. Napriek novým dôkazom, ktoré hovoria o jeho nevine.

Výsledky znaleckého skúmania z bankoviek, ktoré mal údajne Pčolinský ako úplatok odovzdať M. Kučerkovi, bývalému vyšetrovateľovi NAKA, hovoria jasnou rečou. Na bankovkách sa nenachádzali žiadne otlačky, pachové stopy ani stopy DNA exriaditeľa Slovenskej informačnej služby V. Pčolinského.

Kučerka bol políciou zadržaný v rámci akcie Judáš ešte minulý rok v decembri. Odvtedy sa stal kajúcnikom a vypovedá proti Pčolinskému. Uvedený znalecký posudok jednoznačne svedčí o jeho krivej výpovedi. Je podivuhodné, že napriek novým dôkazom prokurátor Kysel tvrdí, že dôkazná situácia v prípade Pčolinského sa nezmenila. Zvláštne, divné, ťažko pochopiteľné. Máte nové dôkazy, ale prokurátor povie, že dôkazy sa nezmenili...



Ak si niekto myslel, že nové dôkazy v podobe znaleckých posudkov zameraných na peniaze, ktoré sa vo forme úplatku mali údajne dostať k Pčolinskému, zavážia a Pčolinský sa dostane na slobodu, ten sa hlboko mýlil.

Pčolinského obhajca zdôrazňuje, že daktyloskopický a biologický posudok preukazujú, že na peniazoch sa nenachádzajú žiadne odtlačky Pčolinského, ale výlučne len odtlačky ďalšieho kajúcnika B. Beňu, bývalého námestníka SIS. Pčolinský napriek tomu naďalej zostáva vo väzbe.

Pčolinského zotrvávanie vo väzbe nie je jediné, nad čím zostáva rozum stáť. Podivuhodné praktiky polície a národnej kriminálnej agentúry, zatýkania krížom krážom, veľa zvláštnych, ťažko uchopiteľných rozhodnutí. Naposledy napríklad pozastavenie zásahu Úradu inšpekčnej služby v prípade podozrenia z manipulovania výpovedí tzv. kajúcnikov policajným prezidentom Kovaříkom. Situácia je značne neprehľadná, otáznikov pribúda, ale odpovede nepoznáme. Ako by povedal klasik: „niečo je zhnité v štáte dánskom“.

Nikto asi nespochybňuje, že všetky prípady a podozrenia musia byť riadne prešetrené. Ale asi je rovnako dôležité povedať, že by nemali byť pri tom zneužité kompetencie silových orgánov. Inak tu budeme mať to, čo tu bolo za vlády Smeru, len v inej farbe. Inak povedané – to najstrašnejšie by bolo, keby tu jednu mafiu vystriedala druhá.

Rovnaké spôsoby a praktiky, len iné osoby, ktorým sú ale stále rovnako cudzie slová zákon a zákonnosť. Privatizácia spravodlivosti a uzurpovanie si práva na spravodlivosť nejakou skupinkou by bolo totiž to najhoršie, čo môže našu spoločnosť postihnúť.