"Celé to bol od začiatku jeden veľký podvod. V Afganistane sme nebojovali za našu slobodu. Ani za našu bezpečnosť. Ani za obranu nášho spojenca. Bojovali a umierali sme v jednej špinavej neokoloniálnej vojne za geopolitické a obchodné záujmy USA. Nešlo tu o výcvikové tábory Al-Káidy. Nešlo tu o Usámu bin Ládina. Išlo len o zabratie strategického územia, v ktorom sa križujú ruské, čínske a iránske záujmy." Eduard Chmelár

Rok 2001, týždenník Time a titulka Posledné dni Talibanu. Týmto sa začína príspevok Eduarda Chmelára na sociálnej sieti, v ktorom vysvetľuje, že ide o tragikomický doklad zlyhania celého systému. Založeného na surovej vojenskej nadvláde, ekonomickom vykorisťovaní a spektakulárnych mediálnych klamstvách. "Vtedy sa im ešte nehovorilo hoaxy," píše Chmelár. Zdôrazňuje, že najznámejších odporcov vojny, profesorov Jana Kellera, Václava Bělohradského, Erazima Koháka a jeho nazvali médiá intelektuálnymi extrémistami.

"A dnes nám vládnu tí istí ctihodní luhári. Médiá sa opäť usilujú, aby sa lož nedala rozoznať od pravdy. Znovu osočujú tých, ktorí ju hľadajú. A nazdávajú sa, že tým prehlušia svoju zodpovednosť za všetku propagandu, ktorou nás dlhé roky kŕmili," vysvetľuje.

Slovenské médiá produkujú hlúposti

Podľa Chmelára slovenské médiá produkujú neuveriteľné hlúposti. Ďalej píše o nekompetentnom mudrovaní politikov, že odísť z tejto krajiny bolo chybou. Upozorňuje, že západní spojenci z Afganistanu neodchádzajú, ale utekajú, a pripomína svoj postoj spred troch rokov, keď ako jediný z prezidentských kandidátov tvrdil, že je najvyšší čas odísť z Afganistanu.

Horekovanie našich politikov a novinárov, že teraz hrozí Afganistanu občianska vojna, vníma ako obyčajné kraviny. A reči o tom, ako hrôzostrašný Taliban dobyl nejakú provinciu a predstavy o dajakom fronte, sú podľa neho úplne smiešne. "To nie je vojna, ale odovzdávanie moci. Práve preto si preberajú krajinu oveľa ľahšie, jednoduchšie a rýchlejšie, ako im ju pred dvoma desaťročiami vzali. Podľa svedectiev pozorovateľov OSN to prebieha tak, že napríklad do jedného afganského mesta prišli traja talibovia taxíkom, oznámili starostovi, že preberajú miestnu správu a ten im pokojne vyhovel. V iných mestách ich vítali ako osloboditeľov. Vyzerá snáď takto krvilačná vojna?" Pýta sa Chmelár.

Kým my moralizujeme, Washington je s Talibanom dávno dohodnutý

"Pýtam sa, o čom tárajú slovenskí politici, keď moralizujú," píše Chmelár.

"Správy OSN hovoria jasnou rečou. Najviac civilistov v uplynulých rokoch nezabil Taliban, ale západní spojenci. Takže pokoj. A dosť bolo klamstiev, áno? Kým my moralizujeme, Washington je s Talibanom dávno dohodnutý. A vie ho za istých okolností akceptovať. Jeho ústup je totiž aj odrazom jeho slabnúcej sily v medzinárodných vzťahoch. Američania sú vojensky zacyklení v Sýrii, Iraku, Líbyi, vedú rivalitu s Ruskom a Čínou. A museli si určiť priority. Už nemôžu byť všade. Spojené štáty na viacerých miestach Blízkeho východu a východnej Ázie ustupujú. A nútia svojich súčasných spojencov hľadať si cesty k Rusku, Číne alebo Iránu," vysvetľuje Eduard Chmelár.

"Vojenská operácia ‘Trvalá sloboda’ sa po dvadsiatich rokoch končí bezhlavým útekom. Je to nielen strašná hanba a fiasko. Bol to zločin proti ľudskosti. Všetci tí, ktorí túto hanebnú vojnu rozpútali a podporovali, by mali niesť politickú zodpovednosť. A všetci tí, ktorí tam páchali vojnové zločiny, by mali stáť pred medzinárodným tribunálom. Toto sa nesmie skončiť zabudnutím!" Dodáva Chmelár na záver príspevku na sociálnej sieti, ktorý si môžete v plnom znení prečítať tu.