Mnohé naše nemocnice nie sú na úrovni 21. storočia, o čom svedčia odchody lekárov a zdravotných sestier do zahraničia. Lákajú ich tam nielen lepšie platy, ale najmä lepšie podmienky na prácu. A práve to je často viac ako peniaze, ktoré za ich nie ľahkú, no zato veľmi zodpovednú, profesiu dostanú.

Slovenské zdravotníctvo sa nevie dostať na úroveň vyspelej Európy. To, v akých podmienkach musia pracovať naše zdravotné sestry, opísala jedna z nich v statuse na facebookovom profile Nemocničné oddelenia. Nad jej slovami by sa mali zamyslieť najmä kompetentní v našich vládach, no občas by nad nimi mohli porozmýšľať aj samotní pacienti. Na druhej strane aj medzi zdravotníkmi sa nájdu čierne ovce...

A aj tak sa nájdu ľudia, ktorí budú kydať, a stále im je málo

Pisateľka statusu hneď na úvod priznáva, že nepíše ako pacient, ale ako sestra. Dokonca ani nevie, ako má začať. „Pracujem tri roky a to je myslím dosť krátka doba na to byť znechutená z práce. Vybrala som si toto povolanie, lebo som to proste chcela robiť. Kým neprišla realita,“ pokračuje zdravotná sestra. Vzápätí sa púšťa do opisu, ako to na jej oddelení vyzerá. „Oddelenie - 30 ľudí. Po ťažkých operáciách. V 35-stupňových teplotách. Bez klimatizácie. Každý potrebuje inú starostlivosť a iný prístup. Pracujete dve. Dve sestry na 30 ľudí,  ktorí sú zriedkakedy schopní pohybu. Tí sa doslova topia vo vlastnom pote, aj keď ich aj štyrikrát denne umyješ. V tomto teple sa nehoja ani rany, aj keď ich previažeš 24-krát za 24 hodín,“ opisuje zdravotná sestra doslova desivú skutočnosť, aká je vo väčšine našich nemocníc, pretože slovenské zdravotníctvo nemá na klimatizáciu.



„Keď vidím niektoré príspevky, ako sestry serú na pacientov, tak sa mi chce plakať. (Alebo smiať?) Je smutné, že sme vyše roka ťahali bez dovoleniek a boli sme každý jeden deň v práci, starali sa o vás a so strachom chodili domov, či sme si niečo nepriniesli a či nenakazíme niekoho z rodiny. A aj tak sa nájdu ľudia, ktorí budú kydať, a stále im je málo,“ púšťa sa pisateľka aj do radov pacientov a ľudí, ktorí mali zlú skúsenosť s prácou zdravotníkov. Následne ponúka aj príklad, ako to vyzerá v práci z jej pohľadu.

Prosím, buďme k sebe ohľaduplní. Tiež sme len ľudia...

„Ráno, 7 hodín nastúpiš do služby. Prebehne odovzdávanie služby, vizita nachystáš lieky pre 30 ľudí s rôznymi ďalšími chorobami, prichystáš pomôcky k lekárskej vizite - hodina je preč, medzitým zvoní pacient, ktorý potrebuje liek na bolesť. Podáš mu ho - musíš to zapísať. Prichádzajú lekári. Desať lekárov a každý má na teba otázku ohľadom pacienta. Nemáš čas čítať - musíš to mať v hlave! Prebehne vizita, ideš na príjmy. tak 5 - 6 príjmov za deň. Na každého je tak pol hodina, kým s ním vypíšeš papiere,“ opisuje zdravotná sestra ako asi vyzerá jej deň na oddelení, kde pracuje. Avšak to nie je všetko. „Do toho zvoní telefón - 148-krát za deň, príjem musíš nechať, počkať, pretože treba zaviesť pacienta na sálu. Treba rozdať raňajky a pritom ustrážiť, kto môže jesť a kto má zostať nalačno,“ opisuje úskalia svojej práce sestrička.



„Vyšetrenia, odbery, malé výkony. A toto celé sa deje len do pol desiatej rána! Všetko treba zapísať. Počas dňa dve sestry, ktoré majú 30 pacientov, nemajú šancu sa venovať každému toľko, koľko by si každý jeden zaslúžil. Bohužiaľ, je nás málo. Po korone ešte menej, pretože postupne odchádzame za lepšími miestami a niekde, kde si našu prácu budú vážiť,“ konštatuje zdravotná sestra. Ukazuje, aká je súčasná realita v našom zdravotníctve.

„Baví ma táto práca, ja som v nej nechala svoj život a srdce, ale neustále sťažnosti od ľudí vyčerpajú aj toho najsilnejšieho jedinca. Prosím, buďme k sebe ohľaduplní. Ľudia, ste v nemocnici, nie v päťhviezdičkovom hoteli. Tiež sme len ľudia,“ konštatuje v závere statusu zdravotná sestra. Túto prácu vykonáva tri roky a priznáva, že si nevie predstaviť, čím si musia prechádzať sestry s 25-ročnou praxou.