Názor Juliana Reichelta (Bild)

Verejná kritická obžaloba nemeckej vláde ústami Juliana Reichelta, šéfredaktora BILDu, kvôli príkoriam páchaných na deťoch a ich fatálnym dôsledkom.

 „Chcel by som povedať miliónom detí v tejto krajine, za ktoré sme ako spoločnosť všetci spoločne zodpovední, to, čo sa naša spolková vláda a naša kancelárka doteraz neodvážili povedať: Žiadame vás o odpustenie! Žiadame vás o odpustenie za jeden a pol roka politiky, ktorá z vás urobila obete.

Obete násilia, zanedbávania, izolácie, citovej osamelosti. Za politiku a medializáciu, ktorá vo vás dodnes vyvoláva pocit, že ste smrteľným nebezpečenstvom pre našu spoločnosť.

Nie ste? Nedovoľte, aby vám to niekto hovoril. My musíme chrániť vás, nie vy nás.“

Ako spoločnosť sa hanbíme

„Chcem to povedať čo najjasnejšie. To, čo vám, deťom, urobila vláda, ktorú sme ako rodičia volili aj a predovšetkým pre vás, a ktorú sme zjavne nekritizovali dostatočne tvrdo za zatvorené školy a zablokované futbalové ihriská, nás ako spoločnosť zahanbuje.

Od začiatku pandémie v marci 2020 zomrelo v Nemecku dvadsať ľudí mladších ako 20 rokov na, alebo s koronavírusom. V roku 2020 bolo zabitých 152 detí mladších ako 14 rokov. Je to o štyridsať viac ako v rovnakom období roku 2019.



Sú symbolom toho, čo deti dodnes prežívajú v izolovaných a uzavretých priestoroch počas lockdownov, v malých sociálnych bytoch, ale aj v priestranných domoch, keď lockdowny spustili vlnu násilia. No všetky zariadenia poskytujúce ochranu a útočisko boli zatvorené.

Zabité deti sú symbolom všetkých týraných detí, ktorých modriny a odreniny nevidel a nenahlásil žiadny učiteľ, ani futbalový tréner.“

Plné pivárne, prázdne triedy

„Školy zatvárať ako posledné a otvárať ako prvé. - To je sľub, ktorý naše vlády v Berlíne a spolkových krajinách porušujú dennodenne.

Zdá sa, že to, čo robia deťom, nestojí kancelárke Angele Merkelovej a ministerským predsedom za to, aby okamžite - NEODKLADNE - poslali učiteľov späť do škôl.

Švédi svoje školy nikdy nezatvorili. Splnili si svoju povinnosť voči deťom. My nie.  Ministerka pre deti predčasne opustila svoj úrad, aby sa pripravila na volebnú kampaň. A to aj napriek obvineniam v súvislosti s obhajobou jej doktorandskej práce. Franziska Giffeyová odišla bez toho, aby zanechala lístok s dvoma vetami o tom, čo by sa dalo pre deti urobiť lepšie. Cynickejším spôsobom nemožno vyjadriť ľahostajnosť voči deťom.



Veľa ľudí vrátane BILD-u vždy varovalo pred všetkým, čo sa stalo našim deťom. No nič sa s tým neurobilo. Zvolala Merkelová summit kvôli deťom? Nie. Namiesto toho sa do našich detí vtĺkalo, že ak sa odvážia byť deťmi, zabijú babičku, keď sa budú stretávať so svojimi kamarátmi. Nič z toho nikto nikdy vedecky nedokázal. Bolo to len pohodlné tvrdenie, pretože deti sa nebránia a nevolia.“

Propagačné slogany proti deťom

„Moja otázka našim politikom znie: Kto povie do tváre dieťaťa s modrinami na nohách po bitke, že vzdelávanie je záležitosťou štátu?

Priatelia mi rozprávajú o svojich dospievajúcich synoch, ktorí dovtedy, kým prišla pandémia, športovali päťkrát za týždeň. Počas lockdownu už vôbec. Ich pubertálna energia, hnev, zúfalstvo sa vybíjajú dovnútra, namiesto do lopty, do strely na bránku. Musíme si konečne uvedomiť, že vytvárame duševné trosky.



Ak štát oberá dieťa o jeho práva, musí preukázať, že tým odvracia bezprostredné a konkrétne nebezpečenstvo. Tento dôkaz nebol nikdy predložený. Nahradili ho propagandistické slogany o dieťati ako hnacej sile pandémie. Tí, ktorí chceli oponovať, neboli prizvaní do odborných komisií Úradu spolkovej kancelárky.

Osobne som sa presvedčil, čo to všetko konkrétne spôsobilo, keď som pred niekoľkými týždňami mohol navštíviť každodenných hrdinov v "Arche" v Berlíne-Hellersdorfe. Najchudobnejšie deti v našej bohatej krajine, ktoré tam inak denne nachádzali spoľahlivosť, útočisko a jedlo (!), tam mohli počas pandémie prísť len raz za dva týždne. A to len preto, že nikoho v politike nezaujímalo, ako by sa to dalo urobiť lepšie.



Musíte jednoducho zažiť deväťročné dieťa, ktoré vám povie: "Mám ťa rád, si môj najlepší kamarát" po tom, čo s ním len dve hodiny hráte spoločenskú hru UNO. Nie je ťažké sa potom domyslieť, aké osamelé sú tieto deti.

Naša spolková vláda má pred sebou už len niekoľko týždňov funkčného obdobia. Prosím ju, aby konečne, konečne, konečne venovala všetok svoj zostávajúci čas a energiu deťom, a urobila všetko pre to, aby zahojila to, čo spôsobila najmladším a najslabším. Naši politici by namiesto volebných stánkov mali radšej otvárať školy a telocvične. V opačnom prípade zanechajú pred svojím svedomím a v učebniciach dejepisu hromadu trosiek z detských duší,“ - dodáva na záver Julian Reichelt v BILDe.



BILD prosí všetky deti o odpustenie. Šéfredaktor BILDu Julian Reichelt (zdroj YouTube)