Vražda P. Oliviera Maireho, provinciálneho predstaveného montfortských misionárov, bude ešte niekoľko dní hlavnou témou francúzskych médií. Za vraždou stojí migrant z Rwandy. Či sa zmení migračná politika Francúzska, zostáva otázkou. Podobne aj problém, či sa cirkev vo Francúzsku a štát dokážu poučiť z tejto tragédie. Píše René Balák. 

Tragédia otriasa Francúzskom

Tragédia, ktorá  sa stala v Saint-Laurent-sur-Sèvres, otriasa celým Francúzskom. Informácie o zavraždení pátra Oliviera Maireho, provinciálneho predstaveného misionárov v Monforte, vyjadrujú ich obrovský smútok a strach, píše sa v komuniké konferencie francúzskych biskupov a konferencie náboženských mužov a žien vo Francúzsku. Francúzski biskupi vo svojom komuniké zdôrazňujú paradoxnú skutočnosť, že páchateľom vraždy bol hosť kňaza Maireho, ktorý prejavil milosrdenstvo. Biskupi tiež dodávajú, že „okolnosti tejto drámy“ zatiaľ nie sú známe.

Predstavitelia náboženských spoločností sa modlia

Predstavitelia náboženských spoločností CEF (Francúzska konferencia biskupov) a CORREF (Konferencia náboženstiev Francúzska) uisťujú rodinu, príbuzných, misionárov Monfortainov, komunitu baziliky Saint Louis-Marie Grignon de Montfort v Saint-Laurent-sur-Sèvres a celú veľkú montfortskú náboženskú rodinu o svojich modlitbách.

Predstavitelia diecézy Luçon uviedli, že kňaz Olivier Maire, bol provinciálnym predstaveným Montfortskej Máriinej spoločnosti, pričom mestečko Vendée patrí do tejto diecézy. Biskup François Jacolin prejavil „hlboký zármutok a žiaľ“ s príbuznými zavraždeného kňaza, ako aj celou rehoľnou rodinou. Smrť otca Maireho „svedčí o dobrote tohto kňaza, ktorého som dobre poznal a dokázal oceniť hĺbku jeho viery“, povedal senátor Bruno Retailleau, bývalý predseda Generálnej rady Vendée. Migrantovi dala strechu nad hlavou práve komunita Montfortans vo Vendée.

Smútok a hrôza

Smútok a hrôza – tieto dve slová asi najlepšie vyjadrujú podstatu súčasného stavu vo Francúzsku. O kňazovi Mairem bolo známe, že v homílii v októbri minulého roka hovoril o dôležitom aspekte službe blížnym, ktorí sú na „periférii“, pričom citoval aj encykliku Františka Fratelli tutti. V kázni povedal: „Majme odvahu posadiť sa na chvíľu na bratské zdieľanie, naberme odvahu posedieť s najchudobnejšími, vylúčenými a odmietnutými“.

Vražda P. Oliviera Maireho, provinciálneho predstaveného montfortských misionárov bude ešte niekoľko dní hlavnou témou francúzskych médií.  Či sa zmení migračná politika Francúzska zostáva otázkou, podobne aj problém, či sa cirkev vo Francúzsku ako aj štát dokážu poučiť z tejto tragédie.

Francúzsky minister vnútra ubezpečuje

Aj keď minister vnútra Francúzska Gérald Darmanin na sociálnej sieti ubezpečil katolíkov vo Francúzsku o jeho podpore a oznámil, že sa chystá na miesto činu, nič nenasvedčuje tomu, že by štát nejakým zásadným spôsobom menil svoju politiku v oblasti migrácie.

Minister odmietol kritiku Le Penovej so slovami: „Namiesto toho, aby vyjadrila svoju spolupatričnosť s katolíkmi, pani Le Penová polemizuje bez vedomia faktov: tento cudzinec nemohol byť vyhostený napriek deportačnému príkazu, keďže sa neskončil nad ním súdny dohľad“. Realita vraždy pritom ukázala neúčinnosť súdneho dohľadu.

Kde je spolupatričnosť s katolíkmi?

V tejto súvislosti je namieste otázka: akú spolupatričnosť s katolíkmi prejavil štát od času, kedy začali útoky migrantov na kresťanské chrámy a kňazov či rehoľníkov? Multikultúrne problémy začali už desaťročia pred touto vraždou a práve nečinnosť štátu v oblasti bezpečnosti bude pravdepodobne dôvodom čoraz častejších aktov silnejúcej agresie zo strany migrantov. Ukazuje slabosť a zvrátenosť neomarxistického podhubia migračnej politiky, ktorej ovocie prináša plody, pred ktorými si silové zložky zakrývajú oči. V mene falošnej ideológie rovnosti a ľavicovo chápanej diverzity. A to nielen Francúzska ale celého západu.

Politická korektnosť víťazí nad pravdou

Ukazuje sa, že stále dôležitejšia je politická korektnosť, ako empirická pravda. To sa odzrkadľuje aj v morálne neutrálnych postojoch a vyhláseniach cirkevných a náboženských predstaviteľov, ktorí stáročia pred tým sami bili na poplach a vyzývali k rozhodným obranným opatreniam svetských vládcov. Quo vadis najstaršia dcéra Cirkvi?

To isté ale s omnoho väčšou intenzitou možno vidieť v politických kruhoch, kde to, čo navonok vyzerá ako ľahostajnosť, apatia, nerozhodnosť a neschopnosť, je v skutočnosti tichým súhlasom riadiacich zložiek s paradigmatickými procesmi, ktoré od základu menia fundamentálne pravidlá života jednotlivcov i celej spoločnosti. Quo vadis Francúzsko?