Český politológ Just je presvedčený, že slovenská vládna koalícia je na odstrel a zachránil ju len Ústavný súd, keď sa stotožnil s výhradami prezidentky Čaputovej a na jej podnet zmaril referendum o predčasných voľbách.

Český politológ Petr Just pre MF Dnes okomentoval politickú situáciu na Slovensku.

Vládnu koalíciu zachránil Ústavný súd (a Čaputová)

Prednedávnom zachránil Ústavný súd nesúrodú slovenskú vládnu koalíciu, keď zamedzil vyvolaniu referenda o predčasných voľbách. Tá však bojuje o život od svojho vzniku. A v jej základoch stále horia dve rozbušky. Koronavírus a výbušný expremiér Igor Matovič, konštatuje v úvode Just.

Malicherné koaličné boje, ktoré či už vedome a zámerne, alebo nevedome a neúmyselne, zakrývajú vážnejšie politické či spoločenské problémy, nie sú však podľa politológa zďaleka len doménou slovenských vlád. Čím je totiž vo vláde viac subjektov, tým viac trecích plôch ohrozuje vnútrokoaličnú stabilitu, myslí si.

"A v tom má súčasná slovenská vláda pozíciu značne sťaženú. Ako by nestačilo, že sa spolu musia dohadovať štyri koaličné subjekty rôzneho razenia. Pod šupkou formálne štvorčlennej koalície sa v skutočnosti skrýva veľa menších politických strán," píše Just.

Ako príklad uvádza, keď sa časť koaličných poslancov za OĽaNO a Sme rodina pridala k ĽSNS pri sprísňovaní interrupčnej legislatívy. Práve preto si myslí, že vnútorná fragmentácia je už od momentu vzniku jednou z latentných hrozieb súdržnosti tejto vládnej štvorky.

Blázon na čele hnutia (a vláda sociopatov)

Ďalšou takou hrozbou je podľa názoru politológa impulzívny a niekedy značne nepredvídateľne konajúci líder hnutia OĽaNO Igor Matovič. Svojimi spontánnymi krokmi, ako napríklad pompéznym dovozom stoviek tisíc vakcín Sputnik V, mal prekvapiť nielen koaličných partnerov, ale aj vlastných poslancov.

Matovič sa síce tento rok na jar, keď kulminovala koaličná kríza, stiahol z čela kabinetu, značný vplyv si však ako vicepremiér a minister financií zachoval. Trend oslabovania svojej popularity aj preferencií OĽaNO však nezastavil, hoci nový premiér Eduard Heger je verejnosťou vnímaný ako menej štiepiaci, všíma si Just.

Zmena na čele vlády mu trochu pripomína situáciu z roku 2018. Vtedy v nadväznosti na politické otrasy po vražde investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice vystriedal Roberta Fica na čele vlády Peter Pellegrini. Strane Smer to vtedy čiastočne pomohlo. Vo voľbách 2020 síce neobhájila prvenstvo, ale jej zisk bol nakoniec lepší, než sa predikoval. Tento scenár sa však zatiaľ v prípade OĽaNO neopakuje, konštatuje.

Just ďalej tvrdí: "Svoj podiel na tom okrem malicherných politických šarvátok zaiste má aj vládna politika boja s koronavírusom, ktorá občas vyvoláva rozpaky. A v kondícii nie je ani najmenšia koaličná strana Za ľudí. Jedinou koaličnou stranou, ktorá oproti volebným výsledkom z roku 2020 rastie, je tak SaS. Ani to však koaličnej stabilite nepridáva vzhľadom na dlhodobé napätie medzi Matovičom a Sulíkom."

Predčasné voľby sú stále reálne (a nevyhnutné)

Bohužiaľ, akákoľvek kritika súčasného kabinetu je takmer vždy koaličnými lídrami „odpálkovaná“ otázkou: „A to chcete, aby sa vrátila mafia?“ Ako by súčasná vláda mala mať nárok na lepšie zaobchádzanie len preto, že údajnou jedinou reálnou alternatívou je návrat niektorých súčasných opozičných strán, upozorňuje na falošný argument.

Rolu novonastupujúcej hviezdy však postupne podľa neho preberá nová strana Hlas-sociálna demokracia založená bývalými členmi Smeru pod vedením už spomínaného Pellegriniho. Tá si aktuálne v prieskumoch verejnej mienky drží pozíciu jednotky. Spoločná snaha Smeru a Hlasu vyvolať prostredníctvom referenda predčasné voľby (a potenciálne teda i zmenu vlády) síce narazila na nesúhlas Ústavného súdu, podľa ktorého nie je také hlasovanie v súlade s ústavou. Vládna koalícia tým však hrozbu predčasného konca úplne neodvrátila, upozorňuje ďalej.

Okrem už zmieňovaných trecích plôch sa totiž v parlamente rysuje iniciatíva na zmenu Ústavy s cieľom umožniť skrátenie funkčného obdobia parlamentu aj prostredníctvom referenda. A proti nie je ani časť koalície. Dokonca mediálne najhlasnejším propagátorom novely je priamo predseda parlamentu a šéf koaličnej strany Sme rodina Boris Kollár. Nebolo by vôbec prekvapením, keby tým Kollár do budúcnosti zapálil rozbušku k ďalšej koaličnej kríze, dodáva v závere Petr Just.