"Vysoká predstaviteľka Európskej únie Věra Jourová stojí na čele boja proti slobode informácií, proti slobode prejavu, proti slobode slova. Bola jedným z hlavných iniciátorov tzv. "Kódexu praxe EÚ v oblasti dezinformácií", uvádza vo svojom komentári pre ParlamentníListy.cz komentátor Petr Žantovský.

"Cenzúra, čiže kontrola nad verejne šírenými myšlienkami, mala v histórii rôzne podoby. Cenzúru predbežnú, kedy boli obsahy vtedajších médií (vzhľadom k historickej etape predovšetkým tlačových) predkladané úradníkovi.Ten posúdil ich vhodnosť a nezávadnosť. Nasledovala cenzúra tzv. následná. Tú poznáme až do roku 1989. Médium (noviny, rozhlas, televízia) síce akoby môžu zverejniť čokoľvek, ale ak to nevonia cenzorovi, tak za to tiež náležite zaplatí." Osviežuje pamäť čitateľa Petr Žantovský.

Ilúzie po roku 1989

Od roku 1989 sme si sľubovali, že okrem iného sa zrušia všetky formy cenzúry. Naša doba však tieto sny obracia naruby. "Vysoká predstaviteľka Európskej únie Věra Jourová stojí na čele boja proti slobode informácií, proti slobode prejavu, proti slobode slova. Bola jedným z hlavných iniciátorov tzv. "Kódexu praxe EÚ v oblasti dezinformácií". Pracovala na ňom od jesene 2018 a pred pár dňami ho predstavila verejnosti." Píše Petr Žantovský

O čo ide?

V materiáli sa podľa Žantovského tvrdí, že " existujú médiá, ktoré šíria dezinformácie, tj. názory, ktoré nie sú a zrejme nesmú byť brané do úvahy pre celospoločenskú diskusiu. Vyjadruje sa tu záujem na tom, aby tieto médiá a spolu s nimi aj tzv. dezinformačnej texty (pričom nie je zrejmé, kto určí, čo je a nie je dezinformácie) zmizli z povrchu zemského."

Ak nie fyzicky, tak ekonomicky

Petr Žantovský o likvidácii iných ako želateľných názorov: "Pretože (zatiaľ) nie je možné vykonať likvidáciou fyzickú (ako to bolo možné za minulých totalít), našla sa cesta ekonomická. Jourovej Kódex vyzýva (a v blízkej budúcnosti bude i priamo zaväzovať) prevádzkovateľov webových platforiem, aby strážili "správnosť" ideí tam publikovaných. A firmy, ktoré inzerujú vo webovom mediálnom prostredí, aby tak nerobili, pretože len tak je možné vcelku nenásilnou formou odňať slobodným médiám príjmy. A teda finančné krytie ich ďalšej činnosti." Dáva do pozornosti už bežnú prax Petr Žantovský.

Nechajte ich vyhladovať

"Jourová to sama doslova vyjadrila ako snahu tieto médiá "vyhladovať". Objavila tak znovu ďalšiu formu cenzúry - cenzúru ekonomickú. Ak chcem a mám ak je tu možnosť odrezať nejaké názorové fórum od peňazí, zničím jeho prístup do verejného priestoru a ešte môžem tvrdiť, že to robím vo verejnom záujme." Píše Žantovskýnawebeparlamentnilisty.cz.

Podobnosť čisto náhodná

Mladším "budovateľským" ročníkom Žantovský pripomína, že "podobne sa správali komunisti po roku 1948, keď najprv znárodňovali napríklad súkromné ​​vydavateľstvá, tzn. odňali im vplyv na publikované obsahy. Alebo potom po roku 1969, keď rôznymi ekonomickými nástrojmi (napríklad znižovaním rozpočtu, prídelu papiera atď.) de facto likvidovali v čase Pražskej jari vzniknuté či znovu obnovené tlačové či knižné podniky. Mohli potom hrdo a pravdivo hovoriť, že vlastne nič nezakázali, len sa ten či onen producent nezávislejšího myslenia jednoducho finančne položil."

Jourovej katastrofálne omyly

"Jourovej iniciatíva je však nebezpečná ešte v jednom zmysle. Nielen že likvidáciou práva jedných zúčastniť sa na verejnej názorovej diskusii šírením informácií bez obmedzeniasa dostáva do kolízie  s ústavou a medzinárodnými dokumentmi o ľudských právach. Má to ešte jeden rozmer. Tým, že podnecuje likvidáciu istej časti trhu s informáciami a názormi, tak de facto ide proti podstate a zmyslu voľného trhu. Ten je jedným z pilierov slobodnej pluralitnej spoločnosti.

(Medzititulky red. HD.)