Právnička Judita Laššáková upozorňuje na rastúce úsilie vlády obmedzovať slobodu zhromažďovania občanov. V statuse na Facebooku sa trefne pýta Jána Budaja, koho žiadal o povolenie na zhromaždenie v roku 1989.

Takže už žiadne obmedzenia premávky, už žiadny voľný pohyb protestujúcich, už len to, čo dovolí vrchnosť. Takýto postoj sa nepáči ani uznávanej právničke Judite Laššákovej, ktorá sa k tomu celkom jasne a najmä pohoršene vyjadrila v statuse na sociálnej sieti. Jej slová „chcú nám zobrať zhromažďovacie právo – nedajme si ho vziať!“ nepotrebujú azda ani žiaden komentár.

Pokojné a nenásilné zhromažďovanie občanov je právom, ktoré má absolútny charakter

Keďže opakovanie je matkou múdrosti, Laššáková sa pokúša opätovne zdôrazniť to, čo by malo byť v demokratickom a právnom štáte zrejmé každému. Teda najmä osobám, ktoré zastávajú ústavné a rôzne iné štátne funkcie. „Áno, aj právo na zhromažďovanie je možné obmedziť. Avšak pokojné zhromažďovanie sa občanov, ktorí svoje právo aplikujú bez násilností, má absolútny charakter. Zdôrazňujem, že aj neohlásené!“ vysvetľuje právnička.

A dodáva: „Tu mi napadá jedna otázka, na ktorú mi možno dajú odpoveď takzvaní tribúni Novembra 89: Komu ste v novembri 1989 ohlasovali protestné zhromaždenia? Alebo som sa mala opýtať takto: Koho ste v novembri 1989 žiadali o povolenie na zhromaždenie?“ kladie zásadné otázky napríklad súčasnému ministrovi životného prostredia Jánovi Budajovi či k exministrovi kultúry a zahraničných veci Milanovi Kňažkovi.

Povinnosti štátu voči občanom

„Prosím všetkých hejterov, aby si odpustili nejapné poznámky ohľadom súčasného ministra životného prostredia, že on určite protestné zhromaždenia ‘niekomu’ hlásil! To by predsa pán Budaj nepochybne nikdy neurobil, všakáno?!“ konštatuje položartom Laššáková. Vzápätí rozoberá vlastný citát, ktorý sa nachádza v knihe Míľniky a náhrobky právneho štátu na stranách 154 – 155.

„Štát tým, že sa zaviazal k dodržiavaniu ľudských práv a základných slobôd, je viazaný touto povinnosťou. V takomto prípade má voči občanom záväzok. Tento môže byť buď pozitívny, alebo negatívny. Jedna z mnohých slobôd, v ktorej sa tiež snúbia oba záväzky štátu naraz, je aj sloboda zhromažďovania,“ vysvetľuje uznávaná právnička.

Štát nesmie podmieniť organizáciu žiadneho zhromaždenia povolením

„Negatívnym záväzkom štátu v prípade slobody zhromažďovania je zákaz doň zasahovať. Tento je dokonca rozšírený na samotné organizovanie zhromaždenia. Štát nesmie podmieniť organizáciu žiadneho zhromaždenia povoľovacej povinnosti zo strany organizátorov. Štátu v podobe príslušných orgánov sa zhromaždenie ohlasuje. Ako jedno z najdôležitejších politických práv nesmie podliehať povoleniu, inak by sa mohlo stať, že občania nespokojní s politikmi verejne neprejavia svoju nespokojnosť v uliciach, lebo štátny orgán im to jednoducho nepovolí.

Preto táto sloboda nesmie a ani nie je viazaná zákonmi tak, aby štát mohol rozhodovať o uskutočnení takéhoto prejavu nesúhlasu občanov. Zákonom stanovené podmienky dané sú, ale tie v žiadnom prípade neumožňujú štátnemu orgánu ‚vydať povolenie‘. Ohlásené zhromaždenie štátne orgány môžu zrušiť iba za zákonom daných podmienok, ktoré sú súdom preskúmateľné,“ konštatuje ďalej Laššáková.

Štát je povinný chrániť priebeh zhromaždenia

„Pozitívnym záväzkom štátu v prípade slobody zhromažďovania je povinnosť štátu chrániť jeho priebeh. Ak sa stane, a aj sa stáva, že sa v rovnaký deň blízko seba majú uskutočniť dve zhromaždenia s antagonickým (nezmieriteľne protirečivým) heslom, povinnosťou štátu je umožniť, aby sa obe konali tak, ako boli nahlásené.



Štát musí zmobilizovať svoje zložky zabezpečujúce poriadok, aby k verejnému prejavu občanov oboch, dokonca aj nezmieriteľných skupín, došlo. Dohovor chráni slobodu zhromažďovania absolútne, to znamená, že štát musí vyvinúť maximálnu aktivitu, aby do zhromaždení nezasahoval, ale aby sa uskutočnili obe. Policajné zložky, ktoré je štát povinný zabezpečiť, majú za úlohu chrániť právo oboch skupín občanov vyjadriť svoju nespokojnosť, presvedčenie, vlastne čokoľvek, verejnou formou,“ vysvetľuje ďalej v statuse právnička Judita Laššáková, ktorá na samý záver dodáva:



„Jediným kritériom na to, aby takéto zhromaždenie požívalo ochranu Dohovoru, je jeho pokojný priebeh. Násilnosti ani prípadné poškodzovanie majetku prejavené počas zhromaždení Dohovor nechráni. V takom prípade totiž už sloboda zhromažďovania naráža na iné práva, napr. na vlastnícke právo.“