Zlyhali vládni predstavitelia, zlyhal systém, chápem hnev a frustráciu ľudí, ktorí sa združili v hlavnom meste
"Nie je spravodlivé, že niekto zarobí v prepočte štyritisíc eur v čistom za to, že dvakrát do mesiaca zvolá tlačovku, na ktorej sa vyplače, ako mu strašne bolo ukrivdené, ako má svoj národ rád, ale všetci mu robia zle a užíva si takto zarobené peniaze. A človek, ktorý cez tridsať rokov pracuje v jednej a tej istej zatuchnutej fabrike za sedemsto v hrubom nemá na základné potreby." Helena Hudáčeková
Názor manželky, matky dvoch detí a študentky filmovej scenáristiky, Heleny Hudáčekovej
zverejnil konzervatívny denník Postoj s názvom O očkovaných a dezolátoch. Autorka, ako píše o sebe, reflektuje na život okolo seba, ľudí, situácie a všetko to, čo ju denne obklopuje a neraz i ovplyvňuje.
"Očkovaní a neočkovaní. Ovce a dezoláti. Vzdelaní a nevzdelaní. Tí, ktorí sa majú dobre a tí, ktorí nemajú nič. Na oboch ,,frontoch" sa dá nájsť veľa pravdy." Týmto začína. A nemá v úmysle vyťahovať tému očkovania a jeho prospešnosti. Má totiž takú skúsenosť, že podľa niekoho je počet úmrtí len mizivé číslo a podľa iného sa pri troche snahy dalo týmto úmrtiam zabrániť.
Neočkovaní sú pre očkovaných dezoláti, očkovaní pre neočkovaných obete systému
"Nič, z čoho by sme sa mali smiať,"
píše autorka. "Chápem hnev a frustráciu ľudí, ktorí sa združili v hlavnom meste s túžbou zvrhnúť vládu. Majú pravdu, keď kričia, že nám vládnu amatéri a sebci. Zločinci, korupčníci, podvodníci s opajcnutými záverečnými prácami. Muži, ktorí sa hrajú na "hrdé rodiny", ale mimo kamier sa neštítia zneužiť i vládne vozidlo, aby si v ňom užívali s kráskami. Zločinci a násilníci obvinení vo veľkých kauzách a ľudia, ktorých rozdelili do dvoch táborov."
vysvetľuje v článku.
Všetkých nás spája únava, frustrácia, hnev a nedôvera
"Rozumiem tomu, ak niekto dá svoje posledné peniaze na cestu do Bratislavy len preto, aby nahlas povedal, že už nevládze. A že je zlomený. A je to niečo, čo by sme mali chápať všetci. No na druhej strane, mali by sme si uvedomiť, že anarchia a agresia nie sú správnymi cestami.
Každý má podľa nej právo na svoj hnev, ale ako národ by sme sa mali poučiť z toho, že násilie a agresia ešte žiaden problém nevyriešili. Rozdielne názory podľa autorky nesmú byť dôvodom na rozkoly v rodinách a v medziľudských vzťahoch. "Zdravou a pokojnou diskusiou sa dajú robiť zázraky. Otázkou však je, či o nich stojíme," dodáva v závere blogu, ktorý je v plnom znení k dispozícii
tu.