Úmyslom zmeny volebného zákona nemá byť znemožnenie práva voliť nezaočkovaným. Skonštatoval to ústavný právnik z Katedry ústavného práva Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Vincent Bujňák.

Úmyslom zmeny volebného zákona nemá byť znemožnenie práva voliť nezaočkovaným. Skonštatoval to ústavný právnik z Katedry ústavného práva Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Vincent Bujňák. Ochranu verejného zdravia považuje za legitímny cieľ. Nemyslí si však, že treba úplne znemožniť volebné právo ľuďom s ochorením COVID-19. Jednu z možností vidí v hlasovaní prostredníctvom zástupcu.

"Ak budeme vychádzať z dôvodovej správy, úmyslom predkladateľa nie je znemožniť uplatnenie práva voliť nezaočkovaným, ale dosiahnuť vykonateľnosť prekážky práva voliť pre ľudí, ktorí budú v danom čase pozitívni na ochorenie COVID-19. Problémom je, že pokiaľ vychádzame z relevantnej rozhodovacej činnosti Ústavného súdu, tak ústavne nesúladným je už súčasné znenie tejto prekážky práva voliť," skonštatoval Bujňák pre TASR.

Netreba siahať k "drastickému prostriedku", ako úplné znemožnenie práva voliť ľuďom s ochorením COVID-19.

Nič na tom podľa neho nemení fakt, že takáto prekážka je dlhodobo súčasťou nášho právneho poriadku. Pripomenul, že prekážka práva voliť v podobe zákonom ustanoveného obmedzenia osobnej slobody z dôvodov ochrany verejného zdravia bola aj v zákone o voľbách do Slovenskej národnej rady v roku 1990, neskôr sa prevzala do nových noriem.

Bujňák vysvetlil, že pri obmedzovaní politických práv sa používa test proporcionality, ktorého súčasťou je aj povinnosť snažiť sa o zachovanie maxima z dotknutých práv. Myslí si, že hoci je ochrana verejného zdravia legitímny cieľ, pri súčasnom technologickom rozvoji netreba siahať k "drastickému prostriedku", ako úplné znemožnenie práva voliť ľuďom s ochorením COVID-19.

Chorvátsko ako príklad

V tejto súvislosti poukázal na parlamentné voľby v Chorvátsku v júli 2020, kde sa pôvodne tiež predpokladalo, že ľudia s ochorením COVID-19 nebudú môcť využiť volebné právo, no po rozhodnutí tamojšieho ústavného súdu mali možnosť hlasovať prostredníctvom nimi zvolených zástupcov.

Problém navrhovanej novely vidí preto Bujňák v prehlbovaní prekážky práva voliť, ktorú už v súčasnosti považuje za ústavne problematickú. Myslí si, že novela by mala ísť opačným smerom.

Reagovalo aj MV SR

Ak by sa napokon v novelizácii pokračovalo, niektorý z oprávnených subjektov by mal podľa Bujňáka určite iniciovať pred ÚS konanie o súlade právnych predpisov. Urobiť tak môže napríklad 30 poslancov Národnej rady SR, hlava štátu alebo generálny prokurátor.

Ministerstvo vnútra SR v reakcii na viaceré interpretácie navrhovanej novely tzv. volebného zákona zdôraznilo, že sa ňou nemenia pravidlá, pokiaľ ide o prekážky vo výkone volebného práva. Reagovalo tak aj na tvrdenie poslanca Sme rodina Petra Pčolinského, ktorý napísal, že novela umožní vylúčiť z volieb všetkých nezaočkovaných. Rezort hovorí o šírení dezinformácií.