Peter Tóth zistil, že jeden z najväčších predajcov kníh na Slovensku síce jeho knihu predáva, avšak s „varovaním“. Bývalý novinár sa z novodobých cenzorov a „strážcov ideologickej čistoty“ smeje.

Dom postmodernej cenzúry

Peter Tóth má osobnú skúsenosť, ktorá ho vedie k uzáveru,  že spoločnosť Martinus ktorá predáva knihy, je domom postmodernej cenzúry.

„Moja najnovšia kniha Satan, teší ma! je už nejaký ten piatok v predaji. No až dnes som si na stránke Martinusu pri Stanovi všimol podivný text predajcu. Citujem:

‘Upozornenie: Obsah tejto knihy je vnímaný ako kontroverzný. Vážime si však slobodu prejavu a výberu, a preto v našej ponuke nájdete diela na rôzne témy. Pri ich čítaní odporúčame nezabúdať na kritické myslenie a na názory odborníkov, ktoré rozšíria vaše vedomosti v danej oblasti. Zisk z predaja tejto knihy putuje na podporu občianskeho združenia OZ Mladí a neziskovej organizácie Slovenská debatná asociácia. O tom, prečo túto aktivitu robíme sa môžete dočítať v našom článku’,“ informuje novinár, ktorý si hovorí Ďateľ.

Nevyvoláva kvalitná kniha polemiku?

Tóth sa zamýšľa nad tým, čo robí knihu dobrou. „Nie je znakom kvality knihy, že vyvoláva polemiku/kontroverziu? Ak dáme bokom kuchárky starých mám či literatúru červenej knižnice a podobne, každá kniha by mala človeka podnietiť k úvahám, teda ak aj ku kontroverzii s názormi, ktoré pred prečítaním diela zastával. Avšak vážne pochybujem, že by slniečka z Martinusu považovali Satana za dobrú literatúru. Inak by citovaný text neuvádzali ako upozornenie, pochopiteľne,“ píše s ľahkým pobavením Tóth.

Kto rozhoduje o tom, čo je kontroverzné?

Následne sa známy novinár pýta, kto rozhoduje o tom, že je kniha „kontroverzná“. „Pozoruhodný je aj zvrat, že obsah knihy ‘je vnímaný ako kontroverzný’. Kým a čím je tak vnímaný? A kto, kde a kedy to povedal? Ako môže byť nejaký obsah ‘vnímaný’ bez toho, aby bolo uvedené, kým, respektíve akým širokým publikom došlo k tomuto kolektívnemu kognitívnemu výkonu?“ kladie otázky Tóth.

Podľa Tótha novodobí nikým nevolení ideológovia využívajú výraz „kontroverzný“ na zakrytie ich úmyslov. „Mimochodom, viete, čo majú spoločné Martinus a škrabáci hlavného prúdu? Používajú celú gramatickú paradigmu slova kontroverznosť ako eufemizmus zastierajúci ich skutočné úmysly. V ich slangu či argote znamená slovo kontroverzný čosi ako v nacistickom slovníku neárijský či v boľševickej hantírke triedny nepriateľ,“ vysvetľuje Peter Tóth.

„Tiež by ma zaujímalo, prečo sa v Martinuse zaklínajú slobodou prejavu a výberu, keď uverejnenie citovaného upozornenia ide proti zmyslu oboch menovaných slobôd. Dôkazom toho je nadväzujúca veta oháňajúca sa kritickým myslením a názormi odborníkov. Ešteže si dali usilovné včeličky v Martinuse toľkú námahu, aby nesvojprávnym čitateľom na podklade kritickej obsahovej analýzy objasnili, prečo je podľa nich kniha Satan, teší ma! škodlivá – pardon, kontroverzná,“ vysmieva sa Ďateľ.

Kto sú odborníci, podľa Martinusu? Benčík, Šimečka, Šeliga?

„Akiste by bolo užitočné dozvedieť sa, názory akých odborníkov majú príčinliví strážcovia ideologickej čistoty v Martinuse na mysli. Žeby Smatanu, Benčíka, Šimečku a ďalších inkvizítorov loviacich autorov škodlivých myšlienok, šírených v písanej i hovorenej forme? To by nám snáď súdruhovia z Martinusu neurobili. Alebo predsa len? Človek naozaj nikdy nevie.

Mne je naozaj jedno, koho financuje Martinus. No ak svoje peniaze leje do spolkov, z akého vzišiel aj na tvrdo uvarený zasran Šeliga, tak sa ich schopnosť kriticky myslieť limitne blíži nule. Viem, gól do vlastnej brány serie najviac...“ poukazuje na praktiky strážcov ideologickej čistoty novinár.

V tomto kníhkupectve už v budúcnosti nie

„Dejiny sa neopakujú, možno sa občas rýmujú. Ani cenzúra sa nevráti v takej podobe, akú mala v nacistických, fašistických či komunistických diktatúrach. Keby to bolo na mne, už by som ani nechcel, aby v tomto kníhkupectve predávali moju knihu. Žiaľ, na to už dosah nemám. Za seba však už dnes hovorím, že nedopustím, aby o osude nejakej mojej ďalšej knihy rozhodovali cenzurujúce korporácie,“ uzavrel príspevok Peter Tóth.