Hovoríte si niekedy, prečo nemáte radi ľudí? Prečo sme na seba navzájom naštvaní?

Nechceme sa na seba pozerať, hovoriť medzi sebou, nezaujímame sa o seba navzájom. Len chceme od všetkých preč. Všetci sme na ostatných nahnevaní a chceme sa akurát stiahnuť do svojej malej bubliny a byť sami so sebou. To je v skutočnosti veľmi nebezpečné pre nás ako národ, ako komunitu. V skutočnosti to ničí komunitu. Hovorím tomu hyper-individualizácia, píše server otevrisvoumysl.cz.

Dôvod vzniku hyper-individualizácie

Súčasný systém to v skutočnosti robí zámerne. Alebo ho nazvime pravým menom - svetový komunistický systém. Chce dať na kopu dohromady príliš veľa ľudí, čo spôsobuje hyper-individualizáciu. Príliš veľa ľudí, ktorí žijú spoločne na rovnakom mieste. Prirodzene nemáme denne byť okolo tisícok cudzích ľudí. Nemáme byť obklopení toľkými ľuďmi, ktorých nepoznáme, a s ktorými nemáme takmer nič spoločné. V dôsledku toho sa rýchlo spoločensky vyčerpáme a sťahujeme sa späť do svojej bubliny.

A potom ako jedincov, ktorí sa navzájom nemajú radi, ktorí sa navzájom bonzujú, ktorí ostatným neprajú nič dobré - týchto ľudí je oveľa ľahšie ovládať a riadiť. Preto súčasný svetový systém presadzuje tieto veľké mestá, všetkých dostať na jednu kopu do malej oblasti, do miest, kde je veľké množstvo sledovacích systémov.

Pandémia a jej dopad

A potom, akoby to nestačilo, tu máme obmedzenia zhromažďovania, ktoré sa neustále uvoľňujú a opäť nariaďujú. Donedávna sme sa nemohli navštevovať, očakáva sa, že čoskoro to tak bude opäť, čoskoro. Nebudeme sa môcť ako komunita zhromažďovať. Akékoľvek komunitné aktivity boli aj budú zrušené, samozrejme v mene "vášho zdravia a bezpečia". Aké je teda riešenie? Je prosté. Ako prvé ma napadá, že je potrebné tráviť viac času so svojou rodinou. Aj rodiny sa rozpadajú do tej miery, že už ani toľko nevoláme svojim rodičom alebo prarodičom. Nevídame ich. Strýkovia, tety, bratranci a sesternice... Musíme sa znovu stretávať so svojou rodinou. Musíme sa svojou rodinou tráviť čas, znovu s ňou nadviazať kontakt.

Komunitné siete

Potom by sme sa mali zamerať na vytvorenie komunitných sietí. Nemyslím si, že je dobrý nápad tieto siete zakladať na politike. Je lepšie tieto komunity zakladať na kultúre, alebo i morálnych či náboženských hodnotách. Napríklad, keď každý týždeň chodíte do kostola, na futbalový zápas, niečo také.

Ak svoju skupinu založíte na politike, pritiahnete do nej ľudí, ktorí si o sebe myslia kto vie čo, ktorí sú mocichtivý a majú túžbu ovládať a ovplyvňovať. Toto priťahuje politika. To definuje politiku. A takí ľudia budú hovoriť a robiť čokoľvek, a kohokoľvek zradia, len v snahe naplniť svoje predstavy o moci. Tomu by sme sa mali iste vyhnúť...

Kultúra, náboženstvo, rodina - vlastné podporné siete

Je lepšie založiť komunitné skupiny na základe kultúry, náboženských morálnych tradícií, rodiny... To je najlepší spôsob, ako proti tomu bojovať. A ak si to môžete dovoliť, vypadnite z mesta. Odsťahujte sa ďalej od mesta. Buďte od mesta čo najďalej. Ľudí, čo sú ďaleko od mesta a majú vlastné podporné komunitné siete, je oveľa ťažšie ovládať.

To svetový komunistický systém potrebuje. Potrebuje úzkostných, rozhorčených ľudí s hlbokým odporom voči ostatným. Ľudí, ktorí na seba navzájom bonzujú, ktorí sa navzájom nenávidia. Ľudí, ktorí sa nechcú medzi sebou baviť alebo sa o seba zaujímať. Ľudí, ktorí nemajú žiadnu podpornú komunitnú sieť. Aby sme proti tomu mohli bojovať, potrebujeme vybudovať vlastné podporné siete.