Dnes nám chcú prikazovať, ako sa máme správať, čo si máme myslieť, čo si máme pichať. Kto prejaví nedostatok pružnosti, ten je vyhlásený za triedneho nepriateľa, dezoláta, fašistu. Píše Dag Daniš.

Systém dozoru a podmienená sloboda

Podstatou prebiehajúcich zmien je podľa Daniša niečo ako režim podmienečného odsúdenia. S každým právom a slobodou, na ktoré sme boli zvyknutí, bude pevne spojené výstražné „ale“. Môžete ísť von, ale musíte byť súčasťou programu každoročnej vakcinácie. Geneticky modifikovanými látkami, ktoré predpíšu autority. Ak časom odmietnete (povedzme desiatu dávku), stratíte výhody. A slobodu, predpovedá.

Ako dodáva, nejde o slovenské špecifikum, ale o súčasť globálnych trendov. Systém dozoru, plošnej kontroly, protokolovania nášho stavu a pohybu a vynucovania disciplíny sa zavádza takmer všade. A takmer všade sa proti tomu dvíha silná vlna odporu. V západných metropolách protestujú v uliciach desiatky tisíc ľudí, upozorňuje.

Podľa Daniša je to pochopiteľné. Totiž zmeny, ktoré prichádzajú údajne v záujme bezpečnosti (verejného zdravia), nie sú len „pandemické“ a mimoriadne. Sú politické. Právne. A má sa z nich stať nová norma. Spoločnosť sa má preformátovať zo slobodnej na kontrolovanú. Pod zámienkou, že ide o národnú bezpečnosť.

"Ak by išlo o ochranu verejného zdravia v nutnej miere, s primeranými opatreniami, dočasným režimom a cez nástroje núdzového stavu, bolo by to v poriadku. Lenže – toto všetko sa po novom obchádza. A zavádza sa nová norma: podmienečná sloboda. Ako bežný stav, ktorý si máme (nadlho) osvojiť," uvádza komentátor.

Nový poriadok

Zmeny sú natoľko radikálne, že menia povahu moci. Spoločnosť sa vracia k pastierskej povahe moci. S tým rozdielom, že „pastierom“ už nie sú ako kedysi duchovné autority, ktoré sa odvolávali na legitimitu od Boha a na vyšší morálny poriadok, ale pandemické autority. Bojovínci proti nákaze, pokračuje Daniš.

Je presvedčený , že rozsah zmien, ktorými prešla západná slobodná spoločnosť, je drastický. Autority rozhodovali, či a kedy môžeme ísť von, či a kedy si môžeme nakúpiť, kam môžeme ísť. Zakazovali nám športovať a chodiť večer von. Našim deťom zakazovali chodiť do školy. Zrušili sa verejné protesty, zhrnul.

"Toto všetko sa ešte dialo s náznakom ústavnosti – v núdzovom stave, ktorý je z princípu dočasný. Po novom sa to má zmeniť. Už nebude potrebný žiadny núdzový stav. Postačí sústava pokynov Mikasa. A úradný zoznam výnimiek s priepustkami na slobodu.

Dnes nám chcú prikazovať, ako sa máme správať, čo si máme myslieť, čo si máme pichať. Kto prejaví nedostatok pružnosti, ten je vyhlásený za triedneho nepriateľa, dezoláta, fašistu, za verejnú hrozbu.

Ochrancovia liberálnej demokracie v priebehu roka a pol vymreli. A zmenili sa na kazateľov nového pandemického poriadku, ktorý je s liberálnymi hodnotami v principiálnom rozpore. Slovom, rodí sa nový koncept „biomoci“ a „biopolitiky“," hovorí varovne Daniš.

Ovládaná spoločnosť

Komentátor ďalej uvádza, že s pojmami „biomoc“ a „biopolitika“ prišiel v 20. storočí francúzsky filozof Michel Foucault, podľa ktorého majú tieto nové formy moci a autority pôvod v modernej klinike. A vo vzťahu pacient – lekár. A pokiaľ sa tento vzťah, poznačený strachom o život, udržiava tam, kde patrí – v medicíne pri chorých a smrteľne ohrozených ľuďoch –, všetko je v poriadku.

Podľa názoru Daniša horšia situácia nastáva, keď sa klinické formy donucovania a dozoru, resp. ochranársky vzťah lekár – pacient aplikujú v politike. A hlbšie v koncepcii verejnej moci. V takom prípade hrozia rozsiahle deformácie. A premena spoločnosti zo suverénnej na pevne ovládanú, myslí si.

"V prirodzenej povahe človeka je odpor proti každému, kto sa snaží uzurpovať si moc nad jeho životom a súkromím. Ak by sa západné vlády pokúsili obmedziť slobody ľudí, nanútiť im disciplínu a predávať im (a ich deťom) „priepustky na slobodu“, narazili by.

Ak to isté rámcujú strachom z pandémie, ide to takmer hladko. Búri sa len časť spoločnosti. Tá, ktorá je „autoritami“ a médiami hrubo odpisovaná ako nezodpovedná a sprostá," dodáva s istou dávkou irónie.

Ide pritom podľa neho o hlboké nedorozumenie. Nezodpovedné a hlúpe totiž vôbec nemusí byť to, ak niekto odmieta program pravidelného očkovania novými a nedostatočne odskúšanými látkami.

Aj časť vedcov (hlavne tá, ktorú médiá oblúkom obchádzajú) predsa varuje, že opakované očkovanie na báze génového inžinierstva – a opakované vystavenie organizmu očkovacím zápalovým procesom – môže časom pri niektorých notorických „užívateľoch“ vyvolať poruchy imunitného systému a chronické autoimunitné (zápalové) reakcie. Ľuďom s autoimunitnými chorobami radia obozretný prístup k mRNA očkovaniu, upozornil.

A dodal, že nezodpovedné a hlúpe je skôr akceptovanie stavu, keď politickí lídri presadzujú svoju moc klinickými nástrojmi: dozorom, donucovaním a disciplínou v záujme zdravia a prežitia.

Je to nebezpečné

Takto nastavený systém má podľa Danišovho názoru slabé protiváhy a je ľahko zneužiteľný. A má to platiť hlavne vtedy, ak ide o hybridné mocenské štruktúry, ktoré tvoria silné korporácie (farmaceutické firmy), vlastníci dát a sietí, politické strany a globálna oligarchia s podporou kampaňovo, nekriticky nastavených médií.

Foucaultovu „biomoc“ si môžeme nahradiť termínom biomanipulácia. Tá sa môže odohrávať na viacerých úrovniach. Politickej, spoločenskej, kultúrnej a dokonca zdravotnej a telesnej. Vakcinácia v rukách bioinžinierov je predsa priamy, látkový zásah do integrity človeka a jeho imunitného sytému. Veríme, že pozitívny, no zároveň spojený s istými rizikami, ktoré treba preskúmať a eliminovať, pokračuje Daniš.

Je presvedčený, že to, čo sa tu zavádza na ochranu spoločnosti, môže byť nielen prospešné, ale aj nebezpečné – ak sa nepodarí nájsť zdravú mieru a účinný systém kontroly moci pred pokušeniami na príliš odvážne sociálne (a biologické) experimenty.

Riešením je udržanie práva

Východiskom z problémov, ktoré priniesla pandémia a ohrozenie verejného zdravia, by podľa názoru Daniša mala byť rovnováha medzi nutnými opatreniami a rešpektovaním práva.

Ako hovorí, prvom rade by všetky opatrenia na ochranu verejného zdravia mali ostať v režime núdzového stavu. Hoci aj upraveného o flexibilnejšie lehoty. Je to totiž dôležité pre zachovanie slobodnej spoločnosti a tradičnej, ústavne obmedzenej formy moci. Ak rezignujeme na núdzový režim, systém dozoru, disciplíny a priepustiek von sa stane novou normou. Bežným stavom, čo podľa neho zrejme nechceme.

Ďalej uvádza, že štátna očkovacia kampaň by mala byť cielená na covid rizikové skupiny. Ak sa podarí chrániť kritickú väčšinu zraniteľných pred vážnym priebehom ochorenia, preťaženie nemocníc, plošné lockdowny a obmedzenia ekonomiky by už hroziť nemali.

Pri ostatných by mal platiť princíp dobrovoľnosti očkovania. Kto sa chce chrániť vakcínou, mal by mať túto možnosť široko (a pravidelne) dostupnú. Kto novým vakcínam nedôveruje, ten by nemal byť do očkovania tlačený štátnou kampaňou proti neočkovaným, zdôraznil.

A nakoniec, hovorí Daniš, ak chce vláda bojovať nielen s vážnymi následkami covidu, ale aj s importom a šírením infekcie, mala by dočasné ochranné opatrenia uplatňovať pri očkovaných aj neočkovaných.

Je totiž známe, že ja medzi očkovanými môže cirkulovať infekcia. Potvrdzuje to samotné ministerstvo zdravotníctva v dôvodovej správe k zákonu o covid pasoch (doklad o očkovaní nie je dokladom o neinfekčnosti). A potvrdzujú to aj dáta z krajín, kde je očkovaná väčšina populácie.

"Nerozbiehajme sa do občianskej vojny medzi očkovanými a neočkovanými. Podstatný by predsa mal ostať konflikt medzi manipulovanými a manipulátormi," vyzýva v závere Daniš.



Komentár Daga Daniša pre portál Postoj.