Zlyhanie amerických sankcií

Či sankcie fungujú - alebo nie - nie je veľkým tajomstvom. USA sa opakovane držali sankcií ako svojej de facto sily tvrdej diplomacie. Washington však nedokáže rozpoznať zjavnú realitu: jednoducho nefungujú. Ak, tak iba ako nástroj na šikanovanie alebo ako manipulácia s davmi.

V skutočnosti sa ukázalo, že tvrdo znejúce hospodárske politiky takmer nikdy nemajú požadovaný účinok proti americkým protivníkom. Namiesto toho príliš často sankcie posilňujú tých, ktorí sú pri moci, a ktorí používajú hrozbu nadmerného prehĺbenia Washingtonu v ich domácich záležitostiach ako spôsob ovplyvňovania národného názoru a podpory.



Snaha USA priškrtiť ekonomiku ktorejkoľvek krajiny alebo vlády, ktorá stojí proti vízii Kongresu o tom, ako by svet mal fungovať, ju dostala do konfliktu s mnohými národmi. Bolo to vidieť v Iráne, kde sankcie zavedené po revolúcii v roku 1979 podporili agresívnu politiku krajiny šíitskej väčšiny na Blízkom východe.

Rovnako tak na Kube, kde existujú sankcie už viac ako 60 rokov, a napriek tomu v krajine stále dominuje autoritársky režim.

Národný šport USA - sankcie

Aj keď takéto extrémy neboli výsledkom ohľadne Ruska, protiamerické nálady sa od anexie Krymu v roku 2014 prudko zvýšili v dôsledku ekonomickej križiackej výpravy Washingtonu proti Moskve, jej spoločnostiam a úradníkom. Kampaň proti Rusku sa však nezačala obdobím po Majdane. Stále existuje niekoľko súborov obmedzení voči krajine a jej spoločnostiam, ktoré sa datujú desaťročiami pred Jeľcinovou érou.



Sankcie týkajúce sa Krymu nie sú len pokračovaním osvedčeného spôsobu riešenia problémov zložitých medzinárodných udalostí USA, najmä proti Rusku, ale sú aj nástrojom deštrukcie voči najnevinnejším zúčastneným stranám: občanom týchto dvoch národov.

Dopad na Rusov bol viditeľný. Výsledný kolaps rubľa v roku 2014 sa dostal na titulné stránky po celom svete a mnohé priemyselné odvetvia sa museli rýchlo meniť a rozvíjať na domácom trhu, aby podporili Rusov bez európskej alebo americkej pomoci.

Mnoho Američanov si však neuvedomuje, do akej miery sankcie poškodzujú ich vlastnú krajinu, alebo neuznáva, kto je zo sankcií USA často najviac ohrozený: samotní Američania.

Tvrdý zásah späť domov

Sankcie sú dvojsečnou zbraňou. Nielenže poškodzujú ekonomiku sankcionovaných, ale tiež poškodzujú trhy sankcionujúcich. Napríklad v roku 2015 bol obchod s Ruskom 23 miliárd dolárov - čo je pokles o 11 miliónov dolárov oproti predchádzajúcemu roku.

Nadbytok sankcií nielen proti Rusku, ale aj voči mnohým ďalším krajinám môže mať nežiaduce dôsledky a poškodiť americké hospodárske záujmy - bez toho, aby sa podarilo uspieť pri zmene správania cieľa.

USA musia očakávať reakciu

Pretože Spojené štáty ďalej posilňujú svoju závislosť od sankcií a majú v úmysle sprísniť svoje hospodárske ciele, ostatné krajiny - sankcionované aj bez sankcií - budú musieť prispôsobiť svoje vlastné politiky na ochranu seba a svojich obyvateľov.



Napríklad by nebolo príliš prekvapujúce, keby krajiny a firmy vytvorili obchodné štruktúry, aby zabránili alebo minimalizovali riziko spojené so spoluprácou s americkými firmami.

Spoločnosti Visa a Mastercard sa už stali obeťami týchto problémov, pretože museli ustúpiť od transakcií so sankcionovanými bankami a presmerovať transakcie prostredníctvom úplne iného systému, čo však môže napadnúť ruský konkurent v oblasti kreditných kariet. Nakoniec však prehrá obyčajný človek.

Náklady pre Američanov

Podnikatelia budú poukazovať na skutočnosť, že účinky sankcií môžu presahovať cieľový sektor a jednotlivca, čo Američanom veľmi uškodí mimo pôvodnej sankcionovanej sféry.



Aj keď sa USA mohli zamerať na obmedzenie podnikania a obchodu s konkrétnou spoločnosťou alebo jednotlivcom, účinky sankcie až príliš často prenikajú do iných aspektov hospodárstva a diplomacie. Cieľová krajina totiž upravuje svoje politiky a prístupy tak, aby si udržala svoju pozíciu nad vodou.

Polená pod nohy

Pre Američanov to znamená znížené príjmy pre americké spoločnosti a tých, ktorí pre ne pracujú, ako aj prepadnuté príležitosti, ktoré samotná štatistika nedokáže zmerať. Vytvára tiež zbytočný tlak na Američanov žijúcich v zahraničí, ako aj na turistov a výmenných študentov, ktorí potom musia priam kúzliť, aby splnili aj tie najzákladnejšie úlohy spojené s bankovníctvom, financiami a vízami.

A pre Američanov, ktorí dúfajú, že pôjdu za americkým snom, zakladajú firmy alebo pracujú v zahraničí, sa sankcie stávajú prekážkou. V okamihu, keď je podnikateľský účet prepojený s Ruskom alebo inou sankcionovanou krajinou, banky od toho dávajú ruky preč.



Keď bude tento vrchol americkej podnikavosti pod tlakom kvôli politike, ktorá sa v najlepšom prípade ukáže ako neúčinná, nastane do očí bijúci problém.

História neúspechu sankcií objasňuje jednu vec: je nepravdivé tvrdiť, že sankcie sa robia v najlepšom záujme národnej bezpečnosti USA a medzinárodného spoločenstva. V skutočnosti všetko, čo robia, je vytváranie ďalších prekážok demokracie a hospodárskej prosperity. Aj pre Američanov.