"Pracujem na paliatívnom oddelení, kde vlastne každý deň, niekedy aj viackrát za deň, prichádzam do styku s umieraním. A verte, v takých chvíľach nie je podstatné či sme očkovaní, či neočkovaní. Je ozaj smutné, že ľudskosť sa z nás pomaly vytráca a hodnoty, ktorým nás rodičia a starí rodičia učili sa posúvajú na posledné miesta," napísala Eva Ratkovská

Zamyslenie zdravotnej sestry Evy Ratkovskej odzrkadľuje otázky a odpovede, ktoré od vypuknutia Covid hystérie rozdeľujú spoločnosť. Zverejnila ho na sociálne sieti. S obsahmi článkov, ktoré sa týkajú očkovania a epidémie sa nestotožňuje. Pracuje na oddelení paliatívnej starostlivosti v zahraničí, kde sa venujú pacientom s nevyliečiteľnými chorobami, až kým nenastane smrť.

Ľudia sú rozdelení do dvoch táborov

"Dnes som po dlhej dobe otvorila nejaký článok, ktorý sa venoval covidu a očkovaniu. S obsahom som nebola stotožnená, ale takých nás je viac a vôbec nie je podstatné, či sme za alebo proti. Jediné, čo ma zarazilo a vlastne spravilo tak trochu smutnou, boli komentáre ľudí z oboch, ak to môžem tak nazvať, táborov," píše.

Tábory sú dva. Zaočkovaní a nezaočkovaní

"Keď si proti očkovaniu, bodaj by si covid dostal a taký riadny." Alebo pomenovaniami “dezolát, tupec, ovca, sorosove teľa, alebo keď si hlupák, zaočkuj sa a o pár rokov, keď budeš umierať pochopíš.” Uvedomujú si, že sa tým nepriamo dotýkajú a v podstate urážajú svojich priateľov či rodinných príslušníkov? Že ich dostávajú do pochybností, či si to myslia aj o nich, alebo tým, že sú rodina či priatelia, ich sa to netýka? Zostaneme priatelia, či nás rozdielne názory úplne rozdelia? Lebo nie sme schopní akceptovať názory a rozhodnutia iných? A chvíle, ktoré sme spolu prežili v rôznych obdobiach našich životov, sa stanú len spomienkou zapadnutou prachom?" Pýta sa zdravotná sestra.

Ľudskosť a hodnoty sa z nás pomaly vytrácajú

"Ozaj mi je jedno, či ste zaočkovaní alebo nie, či ste anti alebo pro covid. Pracujem na paliatívnom oddelení, kde vlastne každý deň, niekedy aj viackrát za deň prichádzam do styku s umieraním. Držím zomierajúceho za ruku, aby nebol sám, kým príbuzní prídu. Verte, v takých chvíľach nie je podstatné, či sme očkovaní či neočkovaní," vysvetľuje Eva Ratkovská.

"Je ozaj smutné, že ľudskosť sa z nás pomaly vytráca a hodnoty, ktorým nás rodičia a starí rodičia učili sa posúvajú na posledné miesta," dodáva v závere príspevku.

Text redakčne krátený, originál verzia tu.