Politici vôbec nemali riešiť otázky štátneho pohrebu a štátneho smútku v súvislosti s úmrtím Milana Lasicu pred tým, ako sa opýtali na názor jeho rodiny. V diskusii na TASR TV to povedal publicista Juraj Hrabko. Zdôraznil, že v takomto prípade sa treba vždy najprv spýtať rodiny a rešpektovať jej želanie.

Lasica podľa neho vybudoval dielo, ktoré slovenskú kultúru výrazne ovplyvnilo. „Spolu s Julom Satinským, Jarom Filipom, ale aj každý zvlášť, boli pre ľudí z viacerých generácií akýmsi národným pokladom. Podobne ako Česi majú ako národný poklad Voskovca a Wericha, prípadne Miroslava Horníčka,“ zdôraznil Hrabko.

Dôvodov, prečo bol Milan Lasica pre Slovákov taký dôležitý, je podľa Hrabka mnoho. „Ale jeden z tých hlavných je, že nebol celebrita, ale osobnosť," skonštatoval.



Rozhodnutie ministra zdravotníctva Vladimíra Lengvarského umožniť prítomnosť pri bohoslužbách pápeža Františka na jeho septembrovej návšteve Slovenska len zaočkovaným osobám vníma Hrabko ako možné porušenie ústavy. „Slovensko sa neviaže na žiadnu ideológiu ani náboženstvo. Ak idú takéto manévre, kde nebude žiaden strop pre počet ľudí, musím to hodnotiť ako porušenie doterajších protipandemických opatrení."

Hrabko dodal, že sa ťažko odhaduje, aká bude pandemická situácia v septembri a či pápež napokon reálne návštevu Slovenska absolvuje. „Samozrejme, som rád, že príde, možno to bude udalosť niekoľkých desaťročí. Ale toto sú plánované kroky, s ktorými nesúhlasím,“ povedal.

https://www.hlavnydennik.sk/2021/07/22/utajeny-pohreb-milana-lasicu-%e2%80%a0-81-pozostali-odmietli-ponuku-od-statu-dorazili-len-tito-hostia/

"Žiadnu inú krajinu nepoznám, ktorá by v oblasti výhod pre zaočkovaných postupovala ako Slovensko,“ tvrdí Hrabko, podľa ktorého sú v zahraničí rovnako akceptované aj osoby, ktoré covid-19 reálne prekonali, alebo majú aktuálny PCR test. „U nás druhé dve možnosti často absentujú a prioritu majú zaočkovaní, akoby už boli za vodou. To je omyl, na ktorý môžeme doplatiť,“ upozorňuje.

Na margo rozhodnutia Ústavného súdu (ÚS) SR, podľa ktorého je referendová otázka o skrátení volebného obdobia v rozpore s ústavou, Hrabko povedal, že ho treba vziať na vedomie, aj sa podľa neho riadiť, ale on ho rešpektovať nemôže. Podľa jeho názoru ÚS SR de facto rozšíril doterajšie oblasti, v ktorých sa podľa ústavy referendum konať nesmie, čo označil za neprípustné.

Hoci koaliční lídri naznačili ochotu upraviť ústavu tak, aby takéto referendum možné bolo, Hrabko to považuje za nepravdepodobné.