Úmorné zvyšovanie cien potravín má za následok hladomor. Rastie napätie v Kube, na Haiti, v Libanone, v Peru. Dozrievajú jedovaté plody pandémie a jedným z nich bude migračná vlna.

Michal Kořan politológ. Zaznamenáva a spracováva a analyzuje takzvané "veľké dáta" o globálnych tokoch a predpovedá z nich budúci vývoj. Jeho názor spracoval český portál idnes.

História varovne dvíha prst

Hospodárske oživovanie po pandémii má za následok inflačný tlak v štátoch Európskej únie. Rozvinuté ekonomiky ho registrujú pri kúpe nehnuteľnosti a rekonštrukcie bytu, ale v rozvojových krajinách ide o život. "Pripomeňme si arabskú jar," píše Kořan. Vysoké ceny potravín v rozvojových krajinách stáli takmer vždy na pozadí násilných občianskych vojen a veľkých medzinárodných konfliktov.

Výhľad nie je optimistický

Hladomor sa šíri najrýchlejšie za posledné dve dekády a divoká urbanizácia v Afrike a Latinskej Amerike problémy ďalej prehlbuje. Súhra inflačného tlaku a nedostatku potravín tak podľa predikcií môže dramaticky zhoršiť už aj tak napätú situáciu v Libanone, v Sýrii, Sudáne a Južnom Sudáne, Etiópii, Jemene, Vietname, ale napríklad aj v Turecku. Nestabilita môže priniesť obávané spojenie migrácie a terorizmu. "Regionálne konflikty vlnu globálnej nestability a bezpečnostnej neistoty,“ varoval Kořan.

Kořan odporúča, aby politici v dôsledku hľadania úspor v štátnom rozpočte neobmedzovali zdroje obranných a bezpečnostných zložiek. Mali by venovať akútnu pozornosť i tým najmenším známkam naznačeného vývoje. „Ten totiž môže prekvapiť rýchlosťou. To, čo sa ešte pred mesiacom zdalo ako vzdialené hrmenie, dostáva v posledných týždňoch odvážne reálne obrysy,“ dodal Kořan.