Komentár Andreja Uvarova (Fond strategickej kultúry)

Podivný spojenec Ruska

Na úvod by som chcel pripomenúť, že 6. marca 2020 prezident Kazašskej republiky Kasym-Žomart Tokajev schválil novú koncepciu zahraničnej politiky na roky 2020 - 2030. Pripisuje osobitný význam ďalšiemu rozvoju spojeneckých vzťahov s Ruskou federáciou.

Nasledovné stupne dôležitosti: komplexné strategické partnerstvo s ČĽR; rozšírené strategické partnerstvo s USA; strategické vzťahy so štátmi strednej Ázie; posilnené partnerstvo a spolupráca s Európskou úniou a členskými štátmi EÚ.



O tom, že orgány Kazachstanu hrajú svoju vlastnú hru, sa vedelo už dlho. Jedna vec je však, keď ide o nezávislú politiku, a druhá, keď sú tieto činy takého charakteru, ktorý je v rozpore so vzťahmi aliancie a partnera. Hovoríme o zintenzívnení kazašsko-ukrajinských vzťahov, kde je vidieť nielen „viacvektorový“, ale aj vedomý, niekedy provokatívny priebeh dištancovania sa od Moskvy a EAEU (Eurázijská ekonomická únia, prekl. red.)

Vo vzťahu k EAEU sa odvíjajú celé protestné kampane, ako to bolo v prípade amerických sankcií proti Rusku, ktoré mali negatívny vplyv na členské štáty EAEU vrátane Kazachstanu. Vtedy námestník ruského ministra zahraničných vecí Alexander Pankin uviedol, že sa pracuje na spoločnej reakcii EAEU na západné sankcie. Ministerstvo zahraničných vecí Kazašskej republiky odpovedalo  dosť kategoricky: „Kazachstan zastáva pozíciu, že integračné procesy v rámci EAEU majú čisto ekonomický charakter. Tradične zaznamenávame neprijateľnosť vybavenia orgánov euroázijskej integrácie neobvyklými funkciami, staviame sa proti politizácii asociácie... Kazašská republika nevedie žiadne rokovania o „konsolidovaných opatreniach“ krajín EAEU ako odpoveď na sankcie zo strany iných štátov.“

Túto pozíciu „presadzovali“ vlasteneckí politológovia ako Talgat Kaliev, ktorí na Facebooku kričali: „Prečo by sme mali trpieť za Rusko?“

"My sme nepripájali Krym, nezatkli sme Navaľného." Keď to robili, nikto s nami nekonzultoval a neponúkol prijať konsolidované rozhodnutie. Prečo by teda mala existovať konsolidovaná zodpovednosť? Prečo by sme sa teda mali pridávať k sankciám EAEU voči zvyšku sveta?... Členstvo v Únii (EAEU - pozn. red. ) sa zatiaľ  pre nás ukazuje viac mínusmi ako plusmi a ideologický obsah v tomto integračnom združení vôbec nikto nehľadá. Najmä vo svetle vyhlásení niektorých poslancov Dumy, ktoré zanechávajú trpké zvyšky“.



Príznačné sú komentáre úzkoprsých národných patrónov k vyhláseniam úzkoprsého politológa: „EAEU je spoločenstvo vyvrheľov a strážcov hodnôt komunizmu“, „Kedy sa zbavíme reťazí otroka mladšieho brata?",„ Načo je nám toto spojenie, z ktorého je iba strata? "

Toto počuli v Spojených štátoch a 28. júna usporiadal veľvyslanec USA v Kazachstane William Moser brífing, na ktorom povedal : „Sankcie proti Rusku používame iba na zmenu správania Ruska. Nechceme, aby ovplyvňovali Kazachstan. Spoločne s Kazachstanom vykonávame rôzne práce, aby sme tento efekt zmiernili... Naši úradníci z USA môžu Kazachstanu ukázať možné spôsoby, ako zabrániť tomu, aby sankcie tak silno zasiahli krajinu.“ Niet pochýb o tom, že „možné spôsoby“ sú alternatívou k členstvu Kazachstanu v EAEU.

Teraz Kazachstan rozvinul aktívnu spoluprácu s Ukrajinou. Nie je vylúčené, že ide o myšlienky politických stratégov z Washingtonu, ktorí snívajú o „ukrajinizácii“ Kazachstanu. Tu uvádzam niekoľko faktov.

Nie je to prvý rok, čo Kazachstan rokuje s Ukrajinou o nákupe zbraní a technológií. Veľvyslanec Kazachstanu na Ukrajine Darhan Kaletaev viedol vážne rokovania s nedávnym šéfom „Ukroboronpromu“ (Ukrajinský obranný priemysel, prekl. red.) Abromavičiusom o perspektívnych oblastiach spolupráce v oblasti vojensko-technickej spolupráce.

V rámci XVII. Medzinárodnej špecializovanej výstavy „Zbrane a bezpečnosť“ sa v Kyjeve  uskutočnilo stretnutie zástupcov Výboru pre národnú bezpečnosť Kazašskej republiky s vedúcimi predstaviteľmi „Ukrspeceksportu“ (Ukrajinská štátna obchodná spoločnosť so zbraňami, prekl. red.) a „Ukroboronpromu“ Vadymom Nozdrijom a Jurijom Gusevom, ktorí sa venovali nadviazaniu spolupráce v leteckom priemysle.

Na druhý deň sa politológ Sanzhar Bokaev rozhorčil nad „kopejkami“, ktoré Rusko platí za prenájom Bajkonuru, hoci je to 115 miliónov dolárov, a vyzval pozvať do priestoru kozmodrómu Ukrajinu.

Federálna colná služba Ruskej federácie 15. júla odhalila  nelegálne dodávky ruskej ropy (80-tisíc ton) na Ukrajinu kazašským tankerom Altaj v rozpore so zákazom vývozu ropy z Ruska na Ukrajinu. Tanker pláva pod vlajkou Marshallových ostrovov, ale operátor Národnej námornej dopravy Kazachstanu „Kazmortransflot“
naznačil, že plavidlo patrí jemu.

Nedá sa nespomenúť na slová ukrajinského ministra zahraničia Kulebu, ktorý uviedol, že Ukrajina sa usiluje stať sa súčasťou tranzitnej trasy medzi Európou a Strednou Áziou, kde by vstupným bodom do Európy boli ukrajinské prístavy. Deň pred zadržaním tankera, 14. júla, poskytol veľvyslanec Kazašskej republiky na Ukrajine Darhan Kaletaev obšírny rozhovor, ktorý možno považovať za program spolupráce medzi oboma krajinami.



Kaletaev je dôležitá postava. Bývalý zástupca vedúceho kancelárie prezidenta Nazarbajeva, podpredseda prezidentskej strany „Nur-Otan“, bývalý minister pre náboženské záležitosti a záležitosti občianskej spoločnosti, bývalý minister pre sociálny rozvoj. Je si veľmi dobre vedomý, ako ukrajinskí emisári začali v Kazachstane farebnú vzburu, ako Kyjev na svojom území prechovával tých, ktorí vyzývali na zvrhnutie Elbasy a boli kazašskou justíciou prenasledovaní.

Súdiac podľa slov Kaletaeva sa však nálada mení. Samozrejme, rozhovor s východným úradníkom je z 80% rutinnou správou o dosiahnutých výsledkoch, ale je tu niečo, čo vyvoláva otázky a zmätenie. Napríklad názov rozhovoru: „Ukrajina, podobne ako Kazachstan, stojí na Veľkej hodvábnej ceste.“ Akoby to nehovoril Kaletaev, ale Kuleba.

Veľvyslanec sa sťažuje, že objem vzájomného obchodu sa v poslednej dobe znížil, ale je optimistický v súvislosti s vyhliadkami na transkaspickú obchodnú cestu, ktorá bola predmetom návštevy ministra obchodu a integrácie republiky Kazachstanu Bakhyta Sultanova, ktorý sa stretol s premiérom Denysom Šmyhalom v Kyjeve 18. júna. Na schôdzke  boli „uzavreté dohody o zintenzívnení obchodu, pri zohľadnení potenciálne významného pre Ukrajinu východného smeru.“

Kaletaev ubezpečuje, že sa s porozumením stavia k odstúpeniu Ukrajiny od určitých dohôd SNŠ, a ponúka rokovania na bilaterálnej úrovni. Veľvyslanec hovorí o perspektívach ukrajinskej snahy  stať sa potravinovým uzlom, prostredníctvom ktorého má Kazachstan v úmysle predať svoje mäso a chlieb do Európy.    To je tiež niečo nové ...

Veľvyslanec hovorí o potrebe reštartovať bilaterálne vzťahy aj v humanitárnom smere o "nekonečnom čerpaní potenciálu spoločných projektov z našej histórie," pri ktorých "sa teraz spoločne s Ukrajinou rozbieha systémový historický a archívny projekt." Témy spoločného záujmu sú známe. To nie je účasť predstaviteľov Malého Ruska na kultúrnej kolonizácii Kazachstanu, nie spoločné víťazstvo nad nemeckým fašizmom, nie pomoc Kazachstanu pri obnove Ukrajinskej SSR, to je - hladomor, deportácia, represie, kolaborácia. Veľvyslanec spomenul nie 316. divíziu Panfilov, ale  106. divíziu Akmola porazenú pri Barvenkove; väčšina jej vojakov neskôr skončila v Turkestánskej légii, ktorá je dnes vytrvalo rehabilitovaná v Kazachstane.

Kaletaev je podľa vzdelania historik. Vie, čo a s kým robí, a teraz s nadšením hovorí, že nájde „nový zdroj pre spoluprácu s ukrajinskými partnermi“.

O tom, ako sa Kazachstan vydáva ukrajinskou cestou, si povieme nabudúce.