Na Kube sa tento týždeň začali hromadné súdne procesy so zadržanými účastníkmi nedávnych protivládnych demonštrácií. Ide predovšetkým o mladých ľudí, medzi ktorými sú aj maloletí. Pre americký denník Miami Herald to potvrdili príbuzní súdených protestujúcich a miestni aktivisti, informovala vo štvrtok agentúra DPA.

V utorok dostal na základe obvinení z narušovania verejného poriadku ročný trest väzenia 25-ročný fotograf, ktorého postavili pred súd spolu s desiatimi ďalšími osobami. Mladý muž sa podieľal na produkcii videa k protestnej skladbe "Patria y Vida" (Vlasť a život), ktorá sa stala akousi hymnou protestov.

Rovnakým obvineniam čelí i 17-ročná študentka, o ktorej vine má rozhodnúť kubánsky súd vo štvrtok, uviedla na Facebooku nezávislá novinárka Miriam Celayaová. Dievča, ktoré sa podľa nej nijako politicky neangažuje, zatkli v nedeľu v Havane, keď natáčala priebeh protestu na mobilný telefón.

Hromadné súdy Kuba využívala i v minulosti v prípadoch týkajúcich sa disidentov a ľudí, ktorí údajne porušili nariadenia proti šíreniu koronavírusu, pripomína DPA. Kubánska právnička Laritza Diversentová v tejto súvislosti vysvetlila, že ide o "expresné procesy", v ktorých sa doba bežných pojednávaní môže skrátiť i na polovicu. "(Ľudí) môžu postaviť pred súd kedykoľvek od dvoch do 45 dní. Verdikt je vynesený ústne; neexistuje takmer nijaká dokumentácia celého procesu, čo sťažuje podanie odvolania. Je to veľmi svojvoľné," kritizovala.



Nie je pritom jasné, prečo niektorých demonštrantov prepustili na slobodu a iných súdia, komentuje DPA. Podľa miestnych orgánov spáchali obvinené osoby násilné trestné činy a mnohí majú údajne zápis v registri trestov. Aktivistka a umelkyňa Camila Lobónová však v telefonickom rozhovore povedala, že pred súd postavili protestujúcich, ktorí sa nedopustili násilia ani iných trestných činov. Zdokumentovaných je podľa nej už 537 prípadov zatknutí. Označila pritom za nemožné, aby sa všetci títo ľudia dopustili "činov vandalizmu". Varovala tiež, že dôjde k mnohým ďalším procesom tohto druhu.

Viaceré videá zverejnené na sociálnych sieťach ukazujú, ako policajti či vojaci bijú demonštrantov a niektoré zachytávajú dokonca streľbu na protestujúcich. Kubánski vládni predstavitelia ale v utorok popreli, že by ľudí "mučili", a odmietli tiež správy o "nezvestných". Ohradili sa i voči zoznamu zatknutých, ktorí na základe výpovedí rodinných príslušníkov vytvárajú aktivisti a medzinárodné ľudskoprávne organizácie.

Kubánci prvýkrát vyšli do ulíc niekoľkých miest 11. júla, k čomu ich podnietila najhoršia ekonomická kríza v krajine za niekoľko desaťročí. Protesty pokračovali aj v nasledujúcich dňoch. Vláda reagovala vypnutím internetu a represiami voči demonštrantom, pričom zadržala mnohých nezávislých novinárov a opozičných aktivistov.

Kubánsky prezident Díaz-Canel následne vystúpil v televízii, kde vyzýval občanov na obranu revolúcie a obviňoval Washington z podnecovania nepokojov na ostrove. Zásahy voči demonštrantom odsúdili Spojené štáty aj ďalšie západné krajiny, ako aj Organizácia Spojených národov.