Komentár Gordona G. Changa (The Epoch Times)

Zdá sa, že Peking sa pripravuje na rozsiahlu inváziu na indické územie, varuje Gatestone Institute. Si Ťin-pching je presvedčený, že všetci, aj mimo Číny, ho musia počúvať.

Za posledných pár týždňov vyslala Čína na svoje kontroverzné hranice s Indiou v Ladaku, vysoko v Himalájach, desaťtisíce vojakov. Zdá sa, že Peking sa pripravuje na rozsiahlu inváziu na indické územie.

K vyslaniu vojakov dochádza v čase, keď čínsky vodca Si Ťin-pching, ako informoval „China Daily“, predniesol pri príležitosti stého výročia existencie Komunistickej strany kvetnatú reč o mieri, rozvoji a spolupráci.

„Čínsky národ nikdy nešikanoval ľudí žiadnej inej krajiny, ani ich neutláčal a nepodroboval si ich, a nikdy tak ani neurobí,“ – vyhlásila hlava Číny ešte 1. júla.

Prekvapivý útok, 50 000 vojakov pred oblasťou kontrolovanou Indiou

V máji minulého roku presunula Ľudová oslobodzovacia armáda vojakov na juh od kontrolnej línie v Ladakhu, to znamená do oblasti kontrolovanej Indiou. O mesiac neskôr, v noci na 15. júna, spustili čínski vojaci prekvapivý útok a zabili 20 indických vojakov.

India reagovala posilnením svojich ozbrojených síl a v auguste podnikla protiútok. Čína následne navýšila počet svojich vojakov z 15 000 spred roka na súčasných až 50 000. Peking tiež presunul do oblasti najmodernejšie zbrane a začal s budovaním vojenských základní.

Ladakh nie je jediným hotspotom v Himalájach. Číňania vpadli do indického regiónu Sikkim a do susedného Bhutánu a Nepálu.

Útok na elektrickú sieť v Bombaji?

Kampaň Pekingu proti Indii má rôzne podoby. „Od vlaňajšieho júna dochádzalo k útokom na energetickú sieť v Bombaji, ktoré sa pripisovali Číne. Čínski maoistickí teroristi zabili ďalších 20 indických vojakov bezpečnostných síl a boli sme svedkami ničivého útoku na továreň vyrábajúcu diely do iPhonov, ktorý niesol pečať politickej vojny Pekingu proti presunu dodávateľských sietí do Indie, uviedol pre Gatestone Cleo Paskal z Nadácie na obranu demokracií.

Výsledkom je, že mnohí v Indii teraz vidia Čínu v najhoršom možnom svetle. Paskal konštatuje: „Rozsah a hĺbka agresívnej, neobmedzenej vojny Komunistickej strany proti Indii svedčia o tom, že Peking v svojom ťažení nemá žiadne zábrany.“

Obavy Indie

Indický ľud si robí oprávnene obavy. Čína zmenila definíciu „vedenia vojny“ a jedným z jej nástrojov sú choroby. V prípade, ak sa SARS-CoV-2, pôvodca COVIDu-19, nespustil ako biologická zbraň, vedúci predstavitelia čínskej Komunistickej strany z toho ťažili, klamali o nákazlivosti  a vyvíjali tlak na ďalšie krajiny, aby prijímali nakazených z Číny.

Niet preto divu, že veľa Indov je presvedčených, že druhá vlna koronavírusu bola úmyselne spustená Činou, aby ich ešte viac oslabila, poznamenáva Paskal.

Zdá sa, že Peking v budúcej vojne dokonca uvažuje o použití jadrových zbraní.

Hrozby jadrovými zbraňami

Denník „Washington Post“ informoval, že Čína buduje na ploche vyše 700 štvorcových míľ v púšti v Gansu  119 raketových síl pre medzikontinentálne rakety DF-41 ICBM s desiatimi hlavicami. Spolu s ďalšími 26 raketovými silami, ktoré čínska armáda buduje na inom mieste, by Čína mohla na týchto stálych stanovištiach čoskoro umiestniť toľko palebnej sily ako existujúci jadrový arzenál USA. Ak k tomu pridáme čínske rakety na mobilných odpaľovacích zariadeniach a ponorky, čínske hlavice by počtom mohli nakoniec prekonať americké.

Peking disponuje už dostatočným počtom jadrových bômb, aby vystrašil ostatných. Vyzerá to tak, že čínski vojenskí plánovači uvažujú o ofenzívnom použití jadrových zbraní. Čínske vojenské velenie a politické špičky sa už neraz verejne vyhrážali použitím takéhoto arzenálu.

V každom prípade Si Ťin-pching vo svojom bojovne ladenom prejave 1. júla prisľúbil, že zlikviduje tých, ktorí budú stáť v ceste jeho plánom prebrať podstatné územia pod inou kontrolou.

Zničenie medzinárodného systému

A čo je ešte podstatnejšie, vyhrážal sa zničením Vestfálskeho medzinárodného systému suverénnych štátov, založeného v 1648.  „Komunistická strana a čínsky ľud svojou odvahou a húževnatosťou slávnostne oznamujú svetu, že čínsky ľud je dobrý nielen v zničené starého sveta, ale dobrý aj v budovaní nového,“ – prehlásil Si Ťin-pching.

Nový svet? Celé toto storočie Si Ťin-pching nepriamo hovoril o „tianxii“ alebo o „všetkom pod nebom“. Po dve tisícročia boli čínski cisári presvedčení, že majú „mandát neba“ vládnuť „tianxii“ a majú povinnosť tak robiť.

V poslednom čase boli takéto odkazy Si Ťin-pchinga vo verejných vyhláseniach neprehliadnuteľné a jasne dával najavo svoje presvedčenie, že všetci aj mimo Číny mu dlhujú poslušnosť.

Viac právomocí pre armádu

Tiež sa pripravuje na nasadenie svojej nablýskanej novej armády. Zmeny čínskeho zákona o národnej obrane, ktoré vstúpia do platnosti prvýkrát v tomto roku, vedú k presunu právomocí z civilných na vojenských funkcionárov.

Zmeny znižujú úlohu Štátnej rady ústrednej vlády a prenášajú právomoci na Ústrednú vojenskú komisiu Komunistickej strany. Štátna rada predovšetkým už nebude monitorovať mobilizáciu Ľudovej oslobodzovacej armády. Ústredná vláda bude nanajvýš implementovať pokyny strany.

Je pravda, že zákon by mohol byť iba pózou, Komunistická strana mala vždy kontrolu, ale signál je napriek tomu zlovestný. Koniec koncov nový zákon umožňuje masovú mobilizáciu spoločnosti na vojnu.

Zmeny signalizujú rastúcu moc Ľudovej armády v strane a zdôrazňujú militarizáciu zahraničných vzťahov krajiny. Čína sa rýchlo stáva vojenským štátom.

Si Ťin-pching 1. júla povedal svetu, čo bude robiť. S najväčšou pravdepodobnosťou sme v posledných momentoch mieru, uzatvára komentár Gordon G. Chang v The Epoch Tímes.