KomentárTima Sumpfa (The Epoch Times)
Desivé odhalenie austrálskej štúdie okolo vírusu SARS-CoV-2
Austrálski vedci skúmali schopnosť SARS-CoV-2 infikovať domáce a exotické zvieratá. Vírus však vykazoval najsilnejšiu väzbu na človeka, čo opäť raz spochybňuje živočíšny pôvod, či už z prírody alebo z laboratória.
Pôvod SARS-CoV-2, nového koronavírusu, ktorý viedol ku koronakríze, je stále kontroverzný. Austrálski vedci teraz zistili, že vírus je ideálne prispôsobený na infikovanie ľudských buniek, oveľa lepšie ako na infikovanie netopierov, alebo šupinavcov. To opäť vyvoláva otázky o pôvode vírusu.
Skúmanie malo vlastne pomôcť identifikovaniu zvieracieho hostiteľa, ktorý zohral zásadnú úlohu pri prenose vírusu z netopierov na človeka. Cieľom bolo pochopiť riziká, ktoré vychádzajú zo „zraniteľnosti“ domácich miláčikov – mačiek a psov, či úžitkových zvierat – kráv, oviec, ošípaných a koní.
Výsledky dospeli k prekvapivému záveru, že SARS-CoV-2 sa viaže na ACE2 v ľudských bunkách oveľa silnejšie než na ktorýkoľvek z dvanástich testovaných druhov zvierat, vrátane netopierov a šupinavcov. Ak by bol pôvodcom jeden zo živočíšnych druhov, ako sa oficiálne tvrdí, dalo by sa očakávať, že bude mať najsilnejšiu väzbu na vírus, uviedli vedci.
Vedci v štúdii popisujú, ako pomocou počítačových modelov predpovedali schopnosť SARS-CoV-2 infikovať ľudí a zvieratá. Výsledky, ktoré pôvodne zverejnili na serveri ArXiv, odborníci zhodnotili a publikovali koncom júna v časopise „Nature“.
Vedci z austrálskych univerzít Flinders a La Trobe začali s údajmi o genóme dvanástich domácich a exotických živočíšnych druhov. Z toho vytvorili počítačové modely najdôležitejších proteínových receptorov ACE2 pre každý druh. Pomocou týchto modelov potom vypočítali silu väzby proteínu Spike SARS-CoV-2 na ACE2 receptor každého druhu.
V prípade človeka vyšla najsilnejšia väzba na Spike proteín, čo predstavuje vysokú citlivosť na vírus. Je to veľmi prekvapujúce, keďže sa hovorí, že zviera malo byť prvotným zdrojom infekcie človeka, povedal Dr. David Winkler, profesor biochémie na La Trobe University v Melbourne.
Spoluautor štúdie, profesor medicíny a riaditeľ endokrinológie na Flinders univerzite v Adelaide Dr. Nikolaj Petrovský dodal: „Počítačové modelovanie ukázalo, že schopnosť vírusu viazať sa na proteín ACE2 netopiera je slabá v porovnaní s jeho schopnosťou viazať sa na ľudské bunky. To hovorí proti tomu, že vírus sa môže prenášať priamo z netopierov na človeka.“ Ďalej uviedol: „Ak má vírus prírodný zdroj, mohol sa k človeku dostať iba prostredníctvom prechodného druhu, ktorý sa zatiaľ nenašiel. “
Počítačové modely austrálskeho vedeckého tímu ukázali, že SARS-CoV-2 sa môže viazať „pomerne silno“ aj na ACE2 šupinavcov.
Podľa profesora Winklera spomedzi testovaných zvierat šupinavce vykazovali najväčšiu energiu väzby na Spike, výrazne vyššiu než netopiere, opice či hady.
Tvrdenie niektorých vedcov na začiatku koronakrízy, že našli SARS-CoV-2 u šupinavcov, však nebolo správne, dodal profesor Petrovský. Toto vyhlásenie bolo založené na nedorozumení a rýchlo sa od neho upustilo.
„Pretože vedcami popísaný koronavírus šupinavcov vykazoval menej ako 90 percent genetickej podobnosti so SARS-CoV-2, nemohol byť jeho predkom,“ - vysvetlil profesor Petrovský.
Štúdia profesorov Winklera a Petrovského, ako aj ďalších, ukázala, že špecifická časť proteínu Spike koronavírusu šupinavcov, ktorá sa viaže na ACE2, je takmer identická s proteínom Spike SARS-CoV-2.
„Toto zdieľanie takmer identického proteínu Spike takmer s istotou vysvetľuje, prečo sa SARS-CoV-2 tak dobre viaže na ACE2 šupinavcov,“ – povedal profesor Petrovský a dodal, že podobnosť proteínov Spike šupinavcov a SARS-CoV-2 mohla vzniknúť procesom konvergentnej evolúcie, genetickej rekombinácie medzi vírusmi, alebo pomocou genetického inžinierstva.“
„Okrem fascinujúcich výsledkov ACE2 šupinavcov austrálska štúdia ukázala, že vírus COVID-19 je veľmi dobre adaptovaný na infikovanie človeka,“ – uzavrel profesor Petrovský. „Vyvodili sme tiež, že niektoré domestikované zvieratá, ako sú mačky, psy a kravy, sú pravdepodobne tiež náchylné na infekciu SARS-CoV-2,“ – dodal profesor Winkler.
V súčasnosti existujú dve hlavné vysvetlenia mimoriadne dôležitej a stále otvorenej otázky, ako sa SARS-CoV-2 dostal k ľuďom.
Na jednej strane mohol vírus prejsť z netopierov na človeka prostredníkom medzihostiteľa, ktorého sa ešte nepodarilo nájsť. Jeho nájdenie by posilnilo teóriu zoonotického pôvodu.
Na druhej strane nemožno vylúčiť, že vírus pochádza z virologického laboratória, bez ohľadu na to, či z neho unikol náhodne, alebo zámerne.
Ktoré z týchto vysvetlení je správne, vyžaduje dôkladné vedecké skúmanie založené na dôkazoch. Nakoniec však zostáva záhadou, ako a kde sa SARS-CoV-2 adaptoval, aby sa stal takým účinným ľudským patogénom, konštatujú v štúdii austrálski vedci. Nájdenie pôvodcu choroby by mohlo pomôcť ochrániť ľudstvo pred budúcimi pandémiami koronavírusu, uzatvára komentár Tim Sumpf v The Epoch Times.