"Sledujúc svet okolo seba si kladiem viac otázok, než nachádzam odpovedí. Napriek vyššie uvedenému výpočtu, ktorý si naozaj nekladie za cieľ byť úplný, však mám ešte jednu otázku. Znie mi v hlave často a pravidelne. Sú moje názory na určité osoby verejného života výsledkom môjho osobného pozorovania? Alebo sú vytvorené vďaka a prostredníctvom dlhodobému tlaku a iniciatíve novinárov?" Judita Laššáková

"Toto bude dlhé a pre mnohých bolestivé," konštatuje právnička Laššáková v úvode svojho príspevku na sociálnej sieti. Venuje sa v ňom novinárom a príspevok má názov Test Petrom T.

V dobe Mečiara si odvahu novinára Petra Tótha odnášala aj jeho rodina

Obdobie Vladimíra Mečiara si pamätáme mnohí. Spoločnosť bola rozdelená. Jedni ho nenávideli, iní milovali. K najväčším jeho kritikom patril aj Peter Tóth. Jedni ho za to nenávideli, iní stavali na piedestál. Tí, ktorí ho nenávideli chceli, aby mlčal. A využívali rôzne metódy. Aj vyhrážanie sa. A nielen novinárovi. Do boja o charakter štátu, ako píše Laššáková zatiahli aj jeho manželku a dieťa.

Mladý odvážny novinár upútal pozornosť aj Igora Cibulu. Ten bol spoluzakladateľom takzvanej paralelnej tajnej služby. Dohodli sa na spolupráci. "Či bola ich práca prospešná, nikdy nezistíme. Sú veci, o ktorých spravodajský dôstojník nehovorí. Ani s odstupom času. Skrátka nikdy. Nikomu," vysvetľuje Judita Laššáková. "Keď sa prevalila jeho identita, ako príslušníka SIS v legalizácii, jeho pôsobenie na tomto poste bolo neudržateľné. Za nejaký čas sa objavil v štruktúrach SIS, ako riaditeľ kontrarozviedky. Niekoľko rokov predtým ním bol Igor Cibula," vysvetľuje Laššáková.

Novinári z Petra Tótha urobili personu non grata

"Pre celú spoločnosť, nielen jej polovicu. Všetci vieme, že je „hajzel a sviňa“ a presne túto mantru musíme vyznávať. Všetci. Bez výnimky sme povinní si o ňom myslieť, že je zápornou postavou každého príbehu. Čokoľvek, čo urobí, musíme brať s negatívnou emóciou. Keby sme náhodou zaváhali, médiá pasujúce sa za hlavný prúd nás v tom denne utvrdzujú." Píše Judita Laššáková. A veriť tomu mali čitatelia a diváci aj 6. júla 2021, keď bol na súde vypovedať ako svedok a titulky hlásali, že mal potýčku s novinárom.

"Slovenský divák sa často naháňa z jedného zamestnania do druhého. Preto mu neraz neostáva čas na vyhľadávanie zdrojov a stanovísk opačnej strany. Stačí mu vidieť „skvosty“ slovenskej žurnalistiky a názor má vytvorený. Málokto si však uvedomí, že ide skôr o nadiktovaný názor," píše Laššáková.

Skúška správnosti

Právnička Laššáková ju vykonáva 7. otázkami. Pýta sa: "Je to, čo hovoria a píšu novinári hlavného prúdu, objektívne informovanie alebo pokus o senzáciu? Je správanie sa novinárov v súlade s novinárskou etikou?Je fyzický útok na možného respondenta nová norma žurnalistiky? Ak nemajú novinári, o čom písať, lebo „krv a slzy“ chýbajú, tak je dovolené stať sa aj priamym aktérom diania? Prečo o Petrovi T., či už o jednom alebo o druhom, neinformujú, ako Monika Tódová o Danielovi Lipšicovi, ktorý zapríčinil autonehodu so smrteľnými následkami? Ona totiž vyslovila vetu, že mu opitý chodec vstúpil do cesty. Asi pri svojej ťažkej práci zabudla na to, že ten chodec išiel po prechode pre chodcov a Lipšic autom nedovolenou rýchlosťou v meste. Odkedy sa zmenilo „opisovanie reality“ na vstup do nej a pokus o vyvolanie senzácie? Prečo zrovna títo dvaja Petrovia T. prekážajú novinárom?