Denník N poskytol priestor bioetičke so zvláštnymi teóriami. „Toto je moje telo a ja si s ním môžem robiť, čo chcem? V čase globálnej pandémie toto tvrdenie neplatí,“ povedala Sándor, ktorá je absolventkou Sorosovej univerzity v Budapešti.

Rozhovor priniesol Denník N

Denník N dáva priestor osobám, ktorých výroky nemajú ďaleko k tomu, čo by sme očakávali z úst doktora Mengeleho. Je to zaujímavý úkaz, vzhľadom na to, že Denník N vidí fašizmus ešte aj na detskom ihrisku a neustále pred ním varuje.

Dávať priestor ľuďom s takýmito kontroverznými názormi však zrejme nepovažujú za problém.

Asi neprekvapí, že zmienená respondentka Denníka N je absolventkou Sorosovej univerzity. Píše sa to na Wikipedii. „Judit Sándor je maďarská právnička, bioetička a autorka a riadna profesorka na Katedre politológie, Právnických štúdií a Katedre rodových štúdií Stredoeurópskej univerzity (CEU) v Budapešti.“ Meno napovedá tiež veľa.

Titulok článku šokuje

Zaujímavé vyjadrenie bioetičky J. Sándor umiestnil Denník N priamo do titulku článku. Znie takto: Bioetička Judit Sándorová: „Toto je moje telo a ja si s ním môžem robiť, čo chcem? V čase globálnej pandémie toto tvrdenie neplatí.“

Judit Sándor v rozhovore spomína aj nové nastavenie v bioetike od druhej svetovej vojny. Spôsob, akým to robí, je vzhľadom na jej ostatné vyjadrenia skutočne zarážajúci. Povedala: „Po druhej svetovej vojne nastala unikátna príležitosť uvedomiť si rolu ľudského zdravia a ľudských práv. No v priebehu posledných desiatok rokov sme mali tendenciu na zdravotníctvo zabúdať.“

Zdá sa, že globálna pandémia mení všetko

Sándor používa rôzne nové termíny. Hovorí napríklad, že sme sa stali „biosociálnymi občanmi“. „Pred pandémiou sme verili, že všetky rozhodnutia robené v súvislosti s ľudským telom sú výlučne súkromnou vecou jednotlivca. Dnes sa k rozhodovaniu o ľudskom tele pridal aj spoločenský, komunitný aspekt. Znamená to napríklad, že moje rozhodnutie, či sa zaočkujem, nesúvisí výlučne iba s mojím osobným zdravím, ale aj so zdravím mojej rodiny a mojich spoluobčanov. Toto je nový element, s ktorým súvisia podľa mňa dva možné spôsoby uvažovania,“ povedala.

Podľa tejto teórie globálna pandémia mení všetko a mení sa aj koncept ľudských práv, ako sme ich poznali. To je však náhoda, že po rokoch keď sa konšpirátori obávali, že práve takéto snahy tu sú, náhodou prišla takáto „príležitosť“, však?

Sándor sa nebojí, že pôvodný koncept ľudských práv sa už nevráti

Ďalej pokračuje v myšlienke: „Prvým je ten, ktorý mnohí – dokonca aj politici – nazývajú koniec ľudských práv. Hovoria o tom, že liberálny, individualistický koncept práv človeka ako jednotlivca sa už nikdy nevráti. Myslím si, že to je prehnané tvrdenie,“ dodala. Sándor sa teda neobáva zmien v ponímanú ľudských práv.

Sándor pripomína, aký medzinárodný dokument dáva rámec ľudským právam. Je to hlavne Dohovor Rady Európy o ľudských právach a biomedicíne, ktorý bol podpísaný v talianskom Oviede v roku 1997. Vysvetľuje: „Ľudského jedinca stavia na prvé miesto. Znamená to, že najhlavnejší je človek a nič – vrátane vedeckého výskumu alebo možných významných vedeckých objavov – nemôže byť postavené nad ľudskú bytosť,“ cituje.

Etické normy sú v čase pandémie odlišné

Následne šokuje zvláštnou novinkou: „Toto je však všeobecné pravidlo, v situáciách katastrof a globálnych pandémií sú etické normy odlišné.“

K už spomínaným výrokom bioetičky Sándor ešte jedna perlička: „Navyše právo na zdravie máme všetci. Je to právo, ktoré platí v skutočnom živote, a musíme ho vyžadovať pre všetkých,“ naznačuje akúsi novú paradigmu absolventka Sorosovej univerzity.

Toto sme už niekde počuli

Táto veta sa nápadne podobá tomu, čo hovorí aj prof. Krčméry v rámci predprípravy na povinné očkovanie. „Štát má právo chrániť zdravie verejnosti a spraviť všetko pre zamedzenie nových variantov vírusu,“ citovala ho TV Markíza.