Zanechali po sebe 3,5 milióna predmetov, od fliaš vody a telefónov až po civilné vozidlá, z ktorých mnohé nemajú kľúče na naštartovanie. To, plus skutočnosť, že svetlá údajne náhle zhasli a už neboli v službe strážcovia, zjavne nakoplo armádu lupičov, ktorá potom prenikla na základňu.

Asi 5 000 väzňov - z ktorých mnohí sú údajnými agentmi Talibanu - zostáva vo väzení na území letiska Bagram.

Žiaden jasný vojenský cieľ

Po takmer dvoch desaťročiach okupácie a žiadnych jasných vojenských cieľoch ukazuje toto náhodné stiahnutie sa z bodu, ktorý bol medzníkom amerických operácií a operácií NATO v Afganistane, že koalícia vedená USA nikdy nemala v krajine žiaden jednotný plán. To isté by sa dalo povedať o mnohých ďalších krajinách okupovaných západnou armádou.

Pre mnohých to nebude žiadnym prekvapením. V skutočnosti bývalý šéf kancelárie ministra zahraničia Colina Powella plukovník Larry Wilkerson, ktorý bol zapojený do rozhodovania armády v čase invázie do Afganistanu, tento nedostatok strategickej línie dokonale zhrnul vo svojom prejave v roku 2018 na konferencii Inštitútu Rona Paula vo Washingtone.

Žiadna jasná stratégia

Tvrdil, že napriek tomu, že v Pentagone existuje strategické myslenie, USA nemajú v Afganistane jasnú stratégiu. Jedným z príkladov, ktoré si všimol Wilkerson, by bolo udržanie prítomnosti v Afganistane, aby sa z neho stalo východiskové miesto pre americkú armádu keď sa vrhne na pakistanskú jadrovú zásobu.

Afganistan mohol slúžiť aj ako základňa na vojenské narušenie čínskeho pásu a Cestnej iniciatívy alebo poskytnutie domova pre americké spravodajské služby na využitie rasového napätia v čínskej autonómnej oblasti Ujgurov Sin-ťiang.

Nie je známe, či sa o niektorej z týchto politík od Wilkersonovho odchodu vážne uvažovalo, ale ako o čomkoľvek inom v spleti washingtonskej byrokracie, do ktorej je zapojených toľko vládnych zložiek - z ktorých mnohé medzi sebou súperia o vplyv a financovanie - odpoveď asi nie je taká jednoznačná.

Pentagon verzus CIA

Na ilustráciu tohto bodu si vezmite príklad Sýrie. Na jar 2016 vyplávali na povrch správy, že kurdské milície podporované Pentagonom zápasili s povstalcami podporovanými CIA, čo bolo pri zahraničnej politike Washingtonu v krajine totálne trápne.

Táto situácia iba ukázala, aký je chaos v americkej národnej bezpečnosti, pričom rôzne agentúry majú rôzne ciele. Napríklad jedna, CIA, chcela zvrhnúť sýrskeho prezidenta Bašára Asada, zatiaľ čo druhá, Pentagon, chcela bojovať proti islamskému štáti (IS, predtým ISIS).

Tieto dva ciele si navzájom odporovali, pretože Assad bol primárnym protivníkom IS a cieľ CIA zvrhnúť ho vytvoril potrebu druhého. Pretože CIA spočiatku ozbrojovala militantnú opozíciu voči Asadovej vláde, z ktorej bol financovaný aj IS.

Vojna ako laboratórium na výrobu zbraní

Podobne je rovnako komplikované chápanie okupácie Afganistanu USA a NATO. Ak nie aj viac. Mohlo by existovať viac vysvetlení, prečo to trvalo tak dlho. Jedným zjavným, ktorý možno považovať za dôvod, prečo niektorí členovia NATO protestovali proti stiahnutiu USA, je skutočnosť, že Afganistan do veľkej miery funguje ako laboratórium na výrobu zbraní vyrábaných týmito krajinami.

Na tieto účely sa, samozrejme, často využívala vojna. Stačí si pozrieť rozhovor Sašu Barona Cohena v relácii „Kto je Amerika?“ Tu vidieť, ako bývalý viceprezident Dick Cheney hovoril o svojej „obľúbenej vojne“, prvej vojne v Iraku, keď sa USA začali predvádzať svojimi novými experimentálnymi zbraňami, práve keď ubúdala moc Sovietskeho zväzu.

Zdá sa, že v Afganistane výrobcovia zbraní na celom svete využívajú nedostatok jasných strategických cieľov na ďalšie presadzovanie svojich zbraní.

Česká republika jedným z najnadšenejších podporovateľov vojny v Afganistane

Napríklad Česká republika - európsky člen NATO, ale v žiadnom prípade nie globálny vojenský uchádzač - bola prekvapivo jedným z najnadšenejších podporovateľov vojny v Afganistane. Prezident Miloš Zeman neustále patrí k popredným kritikom stiahnutia USA a pri mnohých príležitostiach dal najavo svoj nesúhlas vysokým americkým predstaviteľom.

Táto nekomplikovaná pozícia krajiny s malým alebo žiadnym strategickým záujmom v Strednej Ázii sa môže zdať mätúca, ale má väčší zmysel, keď vezmete do úvahy, že Česká republika už nejaký čas bola a je závislá od ťažkého strojárstva - väčšinou vozidiel a priemyselného vybavenia - a má rastúci obranný sektor.



Česká vláda v skutočnosti len pred niekoľkými mesiacmi schválila vytvorenie Agentúry pre medzivládnu obrannú spoluprácu, ktorá má pomôcť jej spoločnostiam predávať zbrane po celom svete podľa vzoru podobných agentúr v krajinách ako USA a Izrael. Z tohto hľadiska nemožno vylúčiť, že silný záväzok Prahy večnej vojne bol tlačený jej obranným priemyslom.

Inšporovaný desaťročným článkom

Samozrejme, nie je to jediná časť rovnice a možno by sme nikdy nepoznali celý strategický počet za touto takmer 20 rokov trvajúcou okupáciou, ktorá nepriniesla žiadne hmatateľné výsledky v záujme globálneho mieru a bezpečnosti.



Namiesto toho nám po desaťročiach smrti a ničenia ostáva len to, aby sa USA a ich spojenci stiahli spôsobom, ktorý bol zjavne inšpirovaný článkom z The Onion spred 10 rokov s názvom „US Quietly Slips Out Of Afghanistan In Dead Of Night“ (USA v noci ticho vykĺzli z Afganistanu, pozn. red.)

Bradley Blankenship je americký novinár, publicista a politický komentátor žijúci v Prahe. Má syndikovaný stĺpec v CGTN a je reportérom na voľnej nohe pre medzinárodné tlačové agentúry vrátane agentúry Sinhua News Agency