Komentár  Vladimíra Prochvatilova (Fond strategickej kultúry)

Rozdelenie Ameriky.

Ako sa Amerika rozpadla na štyri časti

Známy americký novinár a spisovateľ George Packer uverejnil v magazíne The Atlantic článok How America Fractured Into Four Parts  (Ako sa Amerika rozpadla na štyri časti).  „Obyvatelia Spojených štátov nemajú spoločné ciele ani hodnoty, ba dokonca ani spoločnú históriu a národnú myšlienku,“ píše Packer. Rozlišuje štyri typy Američanov a štyri Ameriky:

1. Slobodná Amerika (Free America). Ide o Američanov, ktorí veria v konzervatívne ideály.


2. Inteligentná America (Smart America) alebo liberálne vzdelané prostredie.


3. Skutočná Amerika (Real Amerika) . Toto je podľa Packera „soľ zeme“, kde sa skepticky stavajú ku globálnemu svetovému poriadku


4. Spravodlivá Amerika (Just America) -  je generáciou mileniálov znepokojených rasovou a sociálnou nerovnosťou.

Víťazi a porazení

Každá Amerika „určuje víťazov a porazených“. V slobodnej Amerike sú víťazi tí, ktorí tvoria. Porazení sú tí, ktorí chcú zatiahnuť ostatných do trvalej závislosti na vláde. V inteligentnej Amerike sú víťazmi meritokrati a slabo vzdelaní porazení. V skutočnej Amerike zvíťazia pracovití bieli kresťania a porazenými je zradná elita, ktorá infikuje obyvateľov túžbou zničiť krajinu.



Toto delenie sa podľa Packera vyvinulo v priebehu rokov konkurencie medzi republikánmi a demokratmi. Až do konca 60. rokov dvadsiateho storočia sa obe strany podľa autora zreteľne rozdeľovali. Republikáni sa zasadzovali za individuálne podnikanie, kým demokrati za sociálnu solidaritu.

Sedemdesiate roky 20. storočia znamenali koniec povojnovej dvojstrannej Ameriky a s ňou aj dva relatívne pretrvávajúce príbehy: neustály pokrok (republikáni) a mierne záchvevy (nie však otrasy) v mene spravodlivosti (demokrati). Packer píše, že namiesto nich sa objavili „štyri konkurenčné príbehy“ a nová trhlina „na oboch stranách priepasti, ktorá rozdelila krajinu na dve časti“.

Libertariánsky mýtus

Slobodná Amerika (Free America) za posledné polstoročie bola z politického hľadiska najvplyvnejšia. Čerpá z libertariánskych myšlienok. Libertariánska sloboda je negatívna sloboda založená na princípe „nemiešaj sa do mňa“ (don’t tread on me). Kultovou knihou liberálnosti je román Ayn Randovej  Atlas Shrugged (Atlas pokrčil plecami), ktorý oslavuje "americký mýtus o človeku, ktorý stvoril sám seba, o osamelom priekopníkovi na rovinách".

Za vlády Ronalda Reagana, ktorý sa angažoval za slobodnú Ameriku, boli odborové zväzy zničené a sociálne programy zatvorené. Začala sa éra monopolov Walmart, Citigroup, Google, Amazon, JP Morgan, Standard Oil. Charles a David Kochovci, títo libertariánski miliardári, investovali do politických kampaní slobodnej Ameriky a pôsobili ako korporátni úradníci. Packer sa domnieva, že dôvodom zrútenia tejto Ameriky bol základný klanový kapitalizmus a pokles kvality vodcov.

Prišla nová inteligentná ekonomika

A keď „nová inteligentná ekonomika vytvorila novú triedu Američanov: mužov a ženy s vysokoškolským vzdelaním, skúsených v zaobchádzaní so symbolmi a číslami“, dala o sebe vedieť inteligentná Amerika zvučným hlasom. Potrebovala vládnu podporu, aby mali všetci rovnakú šancu dostať sa ďalej. Inteligentná Amerika sa politicky spojila s Demokratickou stranou. To však viedlo k jej odlúčeniu od ľudí.

Demokratická strana opúšťa pracujúcu triedu

„Ak by Demokratická strana odmietla uznať zatvorenie tovární v 70. a 80. rokoch ako prírodnú katastrofu, ak by sa stala hlasom miliónov pracovníkov postihnutých deindustrializáciou v rastúcej ekonomike služieb, mohla by zostať nadnárodnou stranou pracujúcej triedy, ktorá existuje od 30. rokov 20. storočia“. To sa však nestalo a „biely juh opustil Demokratickú stranu“ aj inteligentnú Ameriku.

Inteligentní Američania veria v inštitúcie a podporujú americké vedenie vo vojenských alianciách a medzinárodných organizáciách. Vlastenectvo sa im však nepáči. Pre nich je to, píše Packer, „nepríjemná pamiatka z primitívnejších čias, ako je cigaretový dym alebo psie dostihy“.

Skutočná Amerika je provinčná dedina

Skutočná Amerika je „provinčná dedina, kde každý pozná svoje podnikanie, nikto nemá viac peňazí ako ostatní“. Na jeseň roku 2008 Sarah Palinová, republikánska kandidátka na post viceprezidenta, vyhlásila, že "to najlepšie v Amerike je v týchto malých mestách, ktoré nazývam skutočnou Amerikou". Palinovej politická kariéra zlyhala, ale Trump zachytil transparent skutočnej Ameriky, ktorý jej vypadol z rúk.



Najnesystémovejšou silou je spravodlivá Amerika, ktorá spojila generáciu mileniálov a aktivistov BLM . Sú spojení protest proti "všeobjímajúcemu peklu belošskej nadradenosti... proti Amerike ako jedinej zlovoľnej sile, prekonávajúce akékoľvek iné zlo na Zemi".

Ak neexistujú spoločné ciele a hodnoty medzi týmito štyrmi Amerikami, George Packer nevidí východisko zo sociálnej slepej uličky, v ktorej sa krajina nachádza. Rovnako nemá vysvetlenie toho, ako sa formoval národ tak rozdelený v spoločensko-kultúrnom zmysle. Neexistuje ani recept na prekonanie nejednotnosti obyvateľstva.

Hlboko rozdelená krajina

Americký historik Piotr Turchin  vysvetlil fenomén sociálneho rozkolu v Amerike „nadprodukciou elity“, sebaizoláciou vyšších vrstiev od zvyšku spoločnosti. „Situácia sa stáva natoľko extrémnou, že sa podkopávajú sociálne normy a rozpadajú sa inštitúcie.“ Alarmujúcim signálom pre USA sa javí aj prehlbujúce sa politické napätie v armáde.

Americký politológ Dmitrij Simes, emigrant zo ZSSR, verí, že víťazstvo Joea Bidena vo voľbách v roku 2020 prehĺbi rozdelenie spoločnosti, pretože celá politika demokratov je zameraná na rozdelenie spoločnosti do kategórií podľa rasovej, triednej, morálnej a ideologické charakteristiky. A to, čo je dobré pre niektoré skupiny, sa považuje za neprijateľné pre iné.

Trump, ktorý sa vrátil do politiky, rozkol neprekoná. Návrat republikánov do Bieleho domu bude znamenať stratu pre „inteligentnú“ a „spravodlivú“ Ameriku, ale svojich pozícií sa nevzdajú bez boja, ktorý by sa mohol zmeniť na plnohodnotnú občiansku vojnu.