Presne pred 30 rokmi zanikla Varšavská zmluva. V pražskom Černínskom paláci ukončenie existencie tohto vojenského paktu potvrdili podpismi najvyšší predstavitelia členských štátov. O historickej udalosti informuje TASR.

NATO a Varšavská zmluva

Vojensko-politické bloky sa stali fenoménom medzinárodných vzťahov druhej polovice 20. storočia. Práve vtedy vznikli zoskupenia štátov, ktorých cieľom bola kolektívna ochrana pred vonkajšou agresiou zo strany ideologických protivníkov. Po Severoatlantickej aliancii (NATO), ktorá vznikla v roku 1949, nasledovalo v roku 1955 vytvorenie Varšavskej zmluvy (VZ).

Koniec Brežnevovej doktríny

Už krátko po tom, keď sa v marci 1985 stal Michail Gorbačov najsilnejším mužom Sovietskeho zväzu začal politiku glasnosti (otvorenosti) a perestrojky (prestavby. Na stretnutí s vedúcimi delegácií štátov VZ odmietol doktrínu Leonida Brežneva o obmedzenej suverenite týchto štátov. Komunistické režimy v krajinách sovietskeho bloku sa začali postupne rúcať, čo viedlo aj k zániku Varšavskej zmluvy.

Pohreb, na ktorom sa Walesa zúčastnil s radosťou

"Mal som mimoriadnu príležitosť, že som ako predstaviteľ predsedníckej krajiny VZ predsedal záverečnému summitu v Prahe a do celého sveta som mohol vyhlásiť: Varšavský pakt od tejto chvíle neexistuje," povedal bývalý československý prezident Václav Havel. Poľský prezident Lech Walesa ho doplnil: "Nikdy som nemal rád pohreby, tento je výnimkou."

Stalo sa to na zasadaní Politického poradného výboru VZ 1. júla 1991. Bol to najvyšší politický orgán paktu. Počas jeho rokovania najvyšší predstavitelia krajín paktu podpísali v Černínskom paláci v Prahe protokol o ukončení Varšavskej zmluvy.

Namiesto Gorbačova prišiel Janajev

Na vrcholnej schôdzke v Prahe sa namiesto sovietskeho prezidenta Michaila Gorbačova zúčastnil viceprezident Gennadij Janajev. Už v auguste 1991 sa však postavil na čelo pučistov, ktorí chceli zvrhnúť práve Gorbačova a prebrať moc v krajine.

Vo februári 1991 zanikla vojenská organizácia VZ

Ešte pred podpísaním pražského protokolu o ukončení Varšavskej zmluvy podpísali 25. februára 1991 v Budapešti ministri zahraničných vecí a obrany šiestich členských štátov VZ dokument, na základe ktorého sa zrušila vojenská organizácia a štruktúry vojenského bloku.

Šéfovia diplomacií a obrany Bulharska, Československa, Maďarska, Poľska, Rumunska a Sovietskeho zväzu v záverečnom komuniké podčiarkli, že každá krajina si má právo zvoliť vojenské spojenectvo, ku ktorému chce patriť. Zároveň konštatovali, že rozpustenie VZ je "príspevkom k ďalšiemu odbúravaniu vojenského potenciálu v Európe".

Z histórie Varšavskej zmluvy

Osem štátov - Albánsko, Bulharsko, Československo, Maďarsko, Nemecká demokratická republika (NDR), Poľsko, Rumunsko a Sovietsky zväz podpísalo 14. mája 1955 vo Varšave zmluvu o vytvorení vojenského paktu. Oficiálne išlo o odpoveď na vstup Nemeckej spolkovej republiky (NSR) do NATO (6. mája 1955). V skutočnosti však predstavoval ďalší stupeň vojenského upevňovania východného bloku pod vedením Sovietskeho zväzu, ktorý získal právo rozmiestniť v členských štátoch svoje jednotky.

Albánsko sa prestalo na činnosti Varšavskej zmluvy zúčastňovať v roku 1962. Ddefinitívne ju opustilo 13. septembra 1968 na protest proti invázii armád piatich členských krajín VZ do Československa. NDR prestala byť členom VZ po opätovnom zjednotení s NSR v roku 1990.