Komentár Alexandra Dugina (Tsargrad.tv)
Pôvodne vznešené myšlienky o slobode a pokroku postupne prerástli do súčasného programu vytvorenia celosvetovej diktatúry.
To, čo sa najprv začalo pred niekoľkými storočiami ako „miestna záležitosť“, prerástlo v 21. storočí do celosvetových rozmerov. Radikálne revolučné slobodomurárstvo spočiatku „len“ odmietalo Boha. No postupne sa stalo hlavným ideologickým a politickým nepriateľom celého tradičného spôsobu života Európy. Slobodomurárstvo je dnes najdôležitejším programom podpory
Dňa 24. júna 1717 predstavitelia anglických slobodomurárskych lóží založili Veľkú lóžu Anglicka. Od tohto dňa sa oficiálne datuje začiatok moderného slobodomurárstva.
Je potrebné poznamenať, že obdobné združenia boli známe už v stredoveku. „Mason“ znamená vo francúzštine „murár“. V podstate sa pôvodne „družili“ zástupcovia mnohých profesií. Zvykli byť uzavreté. Dalo sa do nich dostať len po absolvovaní špeciálneho „zasvätenia“.
Okrem skutočných murárov teda fungovali i uzavreté lóže obuvníkov, umelcov, zlievarenských robotníkov, vinárov či fúkačov skla. Dokonca aj „mrchožrútov“ a žobrákov. Vo všeobecnosti sa im hovorili „spoločnosti“.
Každá profesia mala svoje vlastné rituály a symboly. Najčastejšie siahajúce až do biblických dejín. Niekedy aj v náboženskej, ale nie oficiálne uznávanej verzii. Zároveň s obľubou používali predkresťanskú symboliku.
Slobodomurári a „spoločníci“ mali všeobecne spoločné to, že patrili do tretieho stavu. Kňazi a aristokracia mali svoje vlastné tajné spolky. Stredoveké cechy sa zároveň líšili od roľníckych spoločenstiev. V tomto období sa tiež niekedy spájali do mystických skupín s vlastnými legendami, symbolmi a zasväteniami.
Lenže 24. júna 1717 sa pôvodné slobodomurárstvo, ktoré sa predtým spájalo s konkrétnym povolaním, teda stavbou chrámov, hradov a palácov, zreformovalo. Zmenilo sa na čisto „špekulatívny“ spolok.
Od tohto dňa už doň mohli vstúpiť zástupcovia akejkoľvek triedy. Všetky rituály sa začali považovať už len za alegórie a „tajomstvá zručnosti“. Čosi ako „mystické metafory“. Slobodomurárstvo si však stále zachovávalo orientáciu na takzvaný tretí stav.
Slobodomurárstvo sa tak stalo predvojom novej kapitalistickej triedy usilujúcej sa o moc. Medzi slobodomurárskymi lóžami boli umiernené, ale i veľmi radikálne zoskupenia. Napríklad bavorskí ilumináti. Alebo francúzske slobodomurárske lóže zodpovedné za veľkú francúzsku revolúciu a krvavý teror s ňou spojený.
Toto radikálne revolučné slobodomurárstvo odmietlo Boha a stalo sa hlavným ideologickým a politickým nepriateľom celého tradičného usporiadania Európy. Tretí stav pod vedením slobodomurárskych vodcov zničil cirkev a zvrhol monarchiu. „Použití“ roľníci boli však ešte viac zotročení. Vznešený idealizmus kresťanského stredoveku nahradili slobodomurári encyklopedickým materializmom.
Pôvodná Európa sa síce postavila na zúfalý odpor. Kňazstvo a aristokracia stále verní kráľom sa spolu s roľníctvom zjednotili v rozhodujúcom boji proti krvavému slobodomurárskemu teroru. Teda predvoju
Moderný západ je tak výsledkom slobodomurárskej cesty vývoja. V 20. storočí sa takmer všetky plány špekulatívneho slobodomurárstva naplnili. Samotné lóže však so svojimi archaickými rituálmi, morálkou a symbolikou už zastarali.
Slobodomurárska ideológia „pokroku, vývoja, ľudských práv, materialistickej vedy, štátu bez cirkvi a občianskej spoločnosti“ sa stala princípom a normou takmer celého ľudstva.
Myšlienky, pôvodne vytvorené v tajných slobodomurárskych spolkoch, sú dnes otvorene vnucované školákom. Určujú agendu politiky, vedy a kultúry. A nie je náhoda, že takmer všetci prezidenti USA počnúc Georgom Washingtonom vzišli z anglosaského slobodomurárstva. A zastávali v ňom popredné miesta.
Tí, ktorí si dnes hovoria slobodomurári, sú už len klauni. Celé ľudstvo sa totiž postupne stalo jednou slobodomurárskou lóžou. A posledným krokom slobodomurárskeho programu je ustanovenie
Lenže dobre vieme, že