„Nemáš chlopa, nemáš pravdy,“ hovorievalo sa kedysi. V čase, keď kultový film Pásla kone na betóne bol hitom. A keby som vtedy od každého, kto túto vetu opakoval ako nemenný fakt, dostala aspoň jedno euro, tento text nepíšem na dvore rozhorúčeného domu na Slovensku, ale niekde na pláži v Nórsku. Dnes sa opakujú iné nemenné fakty. Nemáš vakcínu, nemáš pravdy. Alebo nemáš vakcínu, tak zdochni.

Prinútili ma správať sa nezodpovedne

Situácia, akú všetci zažívame denne. Sobota predpoludním, preplnené parkoviská pred nákupnými centrami, na hlavu pripeká júlové slnko. Ráno o deviatej 28 stupňov. Prvý šok zažijem, keď vojdem v tenkých letných šatách a v sandáloch do klimatizovaného supermarketu. Personál pobehuje vo flisových mikinách. Rýchlo nahádžem do nákupného košíka všetko z doma napísaného zoznamu a ponáhľam sa k pokladni. Pri každej sú rady. Snažím sa dodržiavať odstup, ale vždy, keď cúvnem na predpísané dva metre, príde niekto a predbehne ma. A tak po chvíli kašlem na to. Prinútili ma správať sa nezodpovedne. Postavím sa do radu, bez rozostupov a nechtiac si vypočujem rozhovor dvoch ľudí stojacich predo mnou.

Bez Egypta budem mať depresie, iní ma nezaujímajú

Ona - Idem do Egypta. Konečne. Vlani som skoro umrela. Ja bez mora mám normálne depresie. Len ma serie, že možno keď sa vrátim, tak karanténa.

On - A pôjdeš na testy, keď sa vrátiš a nebudeš mať nariadenú štátom povinnú karanténu?

Ona - A na čo? Veď som zaočkovaná!

On - Aj ja som, ale prenášačom som ostal aj tak.

Ona - A koho to zaujíma, debili nech zdochnú.

Očkovanie sloboda, neočkovaným sa praje smrť

Musela som sa otočiť a opakovať v duchu. Buď ticho, netýka sa ťa to. Za iných okolností, alebo tak pred desiatimi rokmi, keď som ešte idealisticky verila, že každý má právo na názor, by som sa do nej pustila. A žiadala vysvetlenie. Po iných skúsenostiach, ktoré ma presvedčili o tom, že nie každý má právo na názor, na otázky a odpovede som ostala radšej ticho. Ale iba tam, v rade pri pokladni, kde nikto nedodržiava ani povinné, viac ako rok platiace opatrenia - odstupy. No v duchu hesla očkovanie je sloboda sa praje neočkovaným smrť. Teda inak, praje sa im nech zdochnú.

Očkovacia kampaň je skôr antikampaň

A toto. To je to, čo sa vyvoláva médiami. A to je to, čo vyvoláva očkovacia kampaň, nad ktorou keď sa zamyslíte, tak vám príde skôr ako antikampaň. Vytvorená vraj odborníkmi na reklamu. A platená z peňazí nás všetkých. Aj tety Aničky, ktorá nemá doma ani internet a aj mobil má iba tlačidlový a jej každodenný život je o tom, aby prežili. Aby mali čo jesť a aby vyšlo aj na vyplatenie všetkých povinných účtov. A potom jej v schránke pristane leták s textom – Dajte sa očkovať, inak ohrozíte rodinu na rodinnej grilovačke. Anička leták strčí za zásteru a vyberie sa do záhrady okopať mrkvu. A medzitým zakričí susede – Ta paľe, že grilovac nemožeš bo nezaočkovaní sme. A tak sa na tom letáčiku pobavia a večer pripravia grilovačku.

Život a zdravie nie je o mase

Očkuje sa, ale vraj málo. A možno by sa očkovalo viac, keby tá kampaň bola iná a všetci nezaočkovaní neboli automaticky označovaní za luzu a debilov, za sprostých a podobne.

Možno keby nachádzali neočkovaní odpovede na všetky otázky, ktoré nemajú zodpovedané, by bolo tých očkovaných viac. Pretože život a zdravie nie je o mase. Je o každom jednom z nás, individuálne. Každá jedna otázka, či sa páči alebo nie, je legitímna. A každá jedna otázka by mala byť zodpovedaná. A odpoveď čerpaná z podpísaných a opečiatkovaných dokumentov.

Nestačí opakovať, že debili nech zdochnú a nestačí ani opakovať, že vakcína je sloboda. Lebo potom si aj tá dáma od pokladne môže myslieť, že ona očkovaná má právo na všetko a debili nech zdochnú. Hlavne, že ona je slobodná. Zodpovednosť ostáva na každom z nás. A ja si naozaj nemyslím, že napríklad tehotná žena, ktorá je v treťom trimestri tehotenstva je debil len preto, že má v hlave tisíce nezodpovedaných otázok ohľadom očkovania tehotných a váha. A ani to, že by mala zdochnúť.

Neobviňujte agresívne iných kvôli otázkam, na ktoré chýbajú odpovede

Odborníci na reklamu by mali dvihnúť zadky a prispôsobiť očkovaciu kampaň príbehom ľudí žijúcich aj na pokraji spoločnosti. A namiesto agresie opakovať, opakovať, opakovať. A odpovedať. Trpezlivo a s porozumením. Nie obviňovať tých, ktorí hľadajú odpovede z lúzerstva a nevedomosti. Veď otázky boli vždy hnacím motorom cesty k pravde a poznaniu. A teraz musia všetci tí, ktorí ich majú, mlčať. A mnohí aj mlčia. Aj tí zaočkovaní...