Komentár Wolfganga Jeschkeho (The Epoch Times)
Rozhodli sa opustiť Nemecko, pretože už nedokázali čeliť enormnému tlaku vo svojej vlasti. Našli si nový domov, ale vlasťou ho nazvať nemôžu.
Už samotná cesta do Južnej Ameriky je neobvyklým zážitkom. Miesta, ktoré pred covidom ovládala cestovná horúčka a zhon, zachvátila koronová disciplína a kontrolovaný pohyb na letiskách. Frankfurt, Paríž, Madrid – nech prestupujete kdekoľvek, privíta vás rovnaký obraz – prázdnota na gateoch, zatvorené kaviarne a obchody a personál, ktorý sa stará o dezinfekciu priestorov. Všade prísne kontroly.
V Nemecku stretnete veľa príslušníkov ozbrojených bezpečnostných zložiek. Rešpekt vyvolávajú ich automatické zbrane, ktoré sa nedajú prehliadnuť. Chcú snáď nimi zlikvidovať koronavírus? Zdraví, nezaočkovaní, negatívne otestovaní, všetko je to zatiaľ jedno, prípravy na používanie covidových pasov sú však v plnom prúde.
A čo „prekvitá“, je všadeprítomná byrokracia spojená so všetkými formalitami, ktoré neodmysliteľne patria k cestovaniu. Potrebujete: cestovný pas, negatívny test PCR, ak nemôžete nosiť rúško zo zdravotných dôvodov, musíte sa vedieť preukázať lekárskou správou, potvrdenie o poistení s garanciou náhrady nákladov spojených s covidom, zdravotné vyhlásenie na vstup do krajiny s QR kódom.
Na mnohých letiskách pasažierov nielen „presvietia“, ale aj oscanujú. Chodby sú vybavené termokamerami, oscanujú vám tvár a zmerajú teplotu. Všetky kontroly trvajú neskutočne dlho, počuť plač detí a starší ľudia márne hľadajú miesto na sedenie. K dispozícii nie je. Podchvíľou vás napomínajú, aby ste dodržiavali požadovaný odstup od osôb okolo vás. Privilegované elity ocenia v týchto časoch výhody letenky v business triede.
Scenár pripomína skôr prepravu väzňa než cestu. Cestujúci sú obklopení bezpečnostným a hygienickým personálom. Všetko to ešte viac prehlbuje pocit pandemického ohrozenia. Cieľ je jasný. Ak sa chcete tomuto všetkému vyhnúť, mali by ste sa dať zaočkovať. Je to paradoxné, ale je to tak. Mnohí nemajú na zreteli to, že tým urobia niečo pre svoju ochranu pred koronvírusom. Ide im len a len o to, aby mohli cestovať, nakupovať, chodiť do reštaurácií, kaviarní a barov, a tak nenamietajú ani proti prípadným vedľajším účinkom očkovania.
Štátny Latinskej Ameriky sú v centre strategického záujmu. Napríklad Paraguaj. Spojené štáty americké v hlavnom meste Asuncion vybudovali na ploche niekoľkých hektárov rozsiahly areál pre záujmové zastúpenia vrátane novej základne CIA. Odtiaľto sa má kontrolovať Stredná Amerika. Celé to malo stáť 125 miliónov eur. Väčšina štátov Strednej a Južnej Ameriky sa riadi predstavami americkej vlády. Oveľa viac ľudí tu nosí rúška než napríklad v Nemecku, Švajčiarsku či Rakúsku. Majú panický strach z covidu. V trojke jazdia na neosvetlených motorkách, v sandáloch a bez prilby, ale majú na tvári rúško.
Pred niekoľkými dňami zomrelo v Paraguaji na následky očkovania 80 ľudí. Rozpútali sa nepokoje a protesty. Obyvatelia chcú vedieť pravdu. Požadujú zverejnenie skutočných údajov o počte mŕtvych v dôsledku očkovania.
V Paraguaji, Brazílii, Uruguaji, Paname a Mexiku rapídne rastú ceny nehnuteľností. V porovnaní s Nemeckom sú však stále predsa len nízke. Farma s plochou 40 hektárov tu vyjde na 250 tisíc eur.
Veľa nemeckých rodín sa rozhodlo pre život v Latinskej Amerike. Opúšťajú vlasť a čela novým rizikám. Doma to však už nedokázali vydržať. Zmeny v Nemecku boli pre nich priveľké, nebezpečné a už im nedokázali čeliť. Mali pocit straty perspektívy. Našli si tak nový domov, ale vlasťou ho nazvať nemôžu, uzatvára svoj komentár Wolfgang Jeschke pre The Epoch Times.