Dnešok sa zapísal do histórie útokom Nemecka na Sovietsky zväz. Túto čiernu škvrnu vo svetovej histórii si v statuse všíma aj občiansky aktivista Juraj Mesík.

Mesík v statuse zdôrazňuje, že pred 80 rokmi sa skončila platnosť paktu Hitlera a Stalina, počas ktorej si medzi seba rozdelili Európu. Podľa Mesíka o hanebnej rusko-nemeckej spolupráci v prvej tretine vojny ruská štátna mytológia dodnes mlčí a tvári sa, že vojna sa začala „vierolomným útokom“ Nemcov na sovietske Rusko.

Výmenou za suroviny Nemci dodávali Sovietom stroje, technické zariadenia a zbrane

„Rusi 17. 9. 1939 pohltili východné Poľsko, potom Litvu, Lotyšsko a Estónsko, urvali kus Rumunska a len vďaka hrdinskému odporu srdnatých Fínov v Zimnej vojne pohltili len časť Fínska a nie celú krajinu,“ píše na úvod Mesík.

Dodáva, že dodávkami ropy, obilia a na vedenie vojny zásadných surovín predtým Rusi umožnili Hitlerovi dobiť a okupovať Francúzsko, Benelux, Dánsko, Nórsko, Čechy, Juhosláviu, Grécko, severnú Afriku, viesť námornú vojnu v Atlantiku a bombardovať Veľkú Britániu.

„Skôr ako pakt červeného Ruska a fašistického Nemecka 22. júna 1941 tragicky vypršal, bolo v ruskom Lipecku vycvičených viac ako 1 000 pilotov Luftwaffe (skoro celé jej velenie), v ruskej Kame celá generalita nemeckých tankových vojsk vrátane Hansa Guderiana.



V prvej fáze Druhej svetovej vojny počas dvoch rokov rusko-nemeckého spojenectva dodali Rusi Nemecku okrem iného tieto suroviny:

1 600 000 ton obilia

900 000 ton ropy

500 000 ton železnej rudy

300 000 ton železného odpadu

200 000 ton bavlny

200 000 ton fosfátov

140 000 ton mangánových rúd

100 000 ton sóje

18 000 ton chrómovej rudy

18 000 ton gumy

2 tony platiny

„Paradox je, že bez ich dodávok by Nemci nemali zdroje nielen na dobitie Francúzska a bombardovanie Británie, ale ani na útok proti sovietskemu Rusku,“ konštatuje ďalej Mesík, podľa ktorého výmenou za sovietske suroviny Nemci dodávali Sovietom stroje, technické zariadenia a samozrejme zbrane. „Nemecké dodávky však mali v dohode zakotvené neskoršie termíny a Nemci sa s nimi celkom prirodzene vôbec neponáhľali, práve naopak,“ končí status expolitik a občiansky aktivista Juraj Mesík.