Slovensko sa môže tešiť. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová nám včera oznámila, že Európska únia nám schválila financie na Plán obnovy. Otázkou však je, čo ich dokážeme využiť.

Čerpanie peňazí z eurofondov bolo pre Slovensko doteraz doslova neriešiteľným problémom, pretože sme ich nedokázali dostatočne vyčerpať. Dokážeme vyčerpať zdroje z Plánu obnovy? Ten podľa ekonóma Jána Šeba nie je refundáciou nákladov vynaložených za účelom kompenzácie zatvorených prevádzok. Ako pre portál parlamentnelisty.sk Šebo dodal, Plán obnovy je o zmene štruktúry ekonomiky.

Ekonomike sa darilo, na Plán obnovy sme dostali o 900 tisíc eur menej

Pre Slovensko je podľa Šeba dobrá správa to, že musíme robiť reformy. „Peniaze z Plánu obnovy sú viazané na reformné kroky a tie znamenajú zmenu nejakých parametrov v rôznych oblastiach. Takže nieže my vám zaplatíme a vy niečo urobíte, ale vy dosiahnete zmenu a my vám to zaplatíme. Je to veľmi dobrá vec,“ skonštatoval ekonóm. Exminister financií Ladislav Kamenický však vyhlásil, že mu v pláne chýbajú peniaze na pandémiou zasiahnutý gastrosektor, cestovný ruch, pre malých podnikateľov a živnostníkov, ale aj pre poľnohospodárov či pôdohospodárov.



„Plán obnovy však nie je refundáciou nákladov vynaložených za účelom kompenzácie zatvorených prevádzok. Plán obnovy nie je refundácia niečoho, čo bolo v minulosti, ale je o tom, ako meníme štruktúru ekonomiky a štruktúru fungovania štátu do budúcnosti. Takže to, že to tam nie je, je super, lebo to si máme zatiahnuť my sami v rámci našich zdrojov,“ konštatuje Šebo, podľa ktorého by si mal Kamenický preštudovať Plán obnovy.

Únia nám schválila na Plán obnovy 6,3 miliardy eur, čo je o 900 miliónov menej, pretože nám vraj ekonomika poklesla menej, ako je priemer v EÚ. Takže za to, že naša pomoc zabrala lepšie ako inde, sme boli vlastne potrestaní. „Plán obnovy je poskytnutie nenávratných finančných prostriedkov na zmenu štruktúry hospodárstva. To, že nám ekonomika rastie pomalšie alebo rýchlejšie, nie je základom pre prehodnotenie parametrov, na základe ktorých získavate zdroje z Plánu obnovy,“ vysvetľuje ekonóm Šebo.

Veľké množstvo finančných zdrojov pôjde na vedu, výskum a inovácie

Ak Slovensko nevyčerpá peniaze z Plánu obnovy, bude to najmä preto, že nie sme schopní realizovať tie zásadné systémové zmeny alebo reformy či zmeny nejakých parametrov, ku ktorým sme sa zaviazali. „Jednotliví rezortní ministri by mali preto začať vysvetľovať, ako budú riešiť zmenu tých parametrov, čo sa zaviazali v rámci plánu obnovy. To znamená: veda, výskum, inovácie, pretože tam ide veľké množstvo zdrojov,“ konštatuje ekonóm.

Naše skúsenosti z nedávnej minulosti sú však také, že Slovensko nedokázalo vyčerpať eurofondy, ktoré malo k dispozícii. Bude ich teraz schopné vyčerpať z Plánu obnovy?

„Ak sú eurofondy naviazané na schválené programy, ktoré hovoria: toto urobíme a toto ideme čerpať a nie sme schopní čerpať, tak Plán obnovy hovorí: toto zmeníme a takto sa posunieme vpred a tam máme byť schopní čerpať. V rámci riadenia verejných financií sú tri úrovne: prvá je úroveň hospodárnosti, teda či sme schopní nakúpiť niečo lacnejšie, ako to deklarujeme. To je Útvar hodnoty za peniaze. Druhá úroveň je – sme schopní dosiahnuť viacej výstupov za nakúpené zdroje? – a to sú eurofondy. Plán obnovy ide na tretiu úroveň – sme schopní za poskytnuté zdroje niečo zmeniť? – či už je to veda, vzdelávanie, ide o to, či sme schopní zmeniť statusové veci a to je najvyššia úroveň a tá vyžaduje veľmi vysokú úroveň efektívnosti,“ vysvetľuje na ekonóm Ján Šebo.

A dodáva: „Takže ak niekto tvrdí, že je nižšia pravdepodobnosť vyčerpania zdrojov z Plánu obnovy ako zo zdrojov z eurofondov, tak má pravdu.“