Kajúcnik by nemal byť ani len rovnaký gauner ako ten, na ktorého odsúdenie poslúži jeho svedectvo. Nie to ešte väčší, píše Štandard. Prečo tak slepo veríme vypočítavým kajúcnikom?

V poslednom čase sa na Slovensku slovo kajúcnik skloňuje čoraz častejšie. Môžu za to rôzne kauzy, pri ktorých boli najvyšší štátni, najmä policajní činitelia odsúdení alebo stíhaní v kolúznej väzbe. K častému skloňovaniu tohto termínu dopomohla aj tragická smrť exprezidenta Milana Lučanského či tajná správa SIS, vďaka ktorej došlo k odvolávaniu ministra vnútra Romana Mikulca. Podľa tejto správy existuje istá skupinka v rezorte vnútra, ktorá manipuluje trestné konania univerzálnymi svedkami a zámernou koordináciou ich výpovedí.

Kajúcnik sa nekajá, chce len menší trest

Istý druh morálnej nevýhody predstavuje výpoveď kajúcnika, na základe ktorej dotyčný svedok dostane nižší trest než, aký by si v skutočnosti za svoju trestnú činnosť zaslúžil. Zriedkavo sa dokonca stáva, že vyviazne bez trestu.

Kajúcnik však nebýva ani len "kajúcny", ak by sme išli do podrobnejšieho rozkladu tohto termínu. Svedčí totiž proti iným gaunerom nie z morálneho dôvodu, lebo by sa chcel sám "polepšiť", ale z pravidla vypovedá kvôli tomu, aby dostal miernejší trest. Štát skratka príjme výpoveď kajúcnika výmenou za zmiernenie trestu. Pomôže tým orgánom činným v trestnom konaní dolapiť kriminálnika, ktorého by sa bez tohto svedectva zrejme nepodarilo odsúdiť.

"Kajúcnik nie je právny pojem. Ide však spravidla o osobu zo zločineckého prostredia, ktorá sa rozhodne vypovedať. Väčšinou z dvoch hlavných dôvodov. V prvom prípade zo strachu o svoj vlastný život a v druhom prípade, že existujú proti nemu dôkazy o trestnej činnosti. Kajúcnik, motivovaný snahou o nižší trest alebo úplnú beztrestnosť, sa rozhodne vypovedať o trestnej činnosti buď spolupáchateľov a účastníkov na vlastnom trestnom čine, alebo inej trestnej činnosti, o ktorej má vedomosť," vysvetľuje expert na trestné právo a dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Eduard Burda.

Väčší gauner, menší gauner

Zmiernenie trestu kajúcnika, ktoré štát príjme výmenou za informácie vedúce k dolapeniu iného gaunera, by však bolo zmysluplné iba v prípade, kedy by "iný gauner" bol v skutočnosti väčší kriminálnik ako samotný kajúcnik. V prípade, že kajúcnikova trestná činnosť nepresahuje zločiny gaunera, proti ktorému kajúcnik svedčí, je však táto výmena akosi menej významná. Ak sa štátnym orgánom nepodarí dolapiť väčšieho grázla ako je samotný kajúcnik, prečo by túto výmenu akceptovali?

Nie vždy sa Trestný poriadok riadi podmienkou dolapenia väčšieho gaunera. "Každý trestný čin má svojho organizátora, návodcu či objednávateľa. Preto sa v uvedených paragrafoch hovorí, že za kajúcnika nemôže byť uznaný onen organizátor, návodca či objednávateľ. Bolo by to zvrátené, keby sa hlavný organizátor dokázal vyviniť na úkor tých, ktorých do trestnej činnosti naviedol," píše Štandard.  Podmienka väčšieho gaunera a menšieho gaunera, teda podmienka, že kajúcnik musí byť menší previnilec ako ten, proti ktorému svedčí, je uvedená aj v paragrafe 215 a 218 v Trestnom poriadku, a to od kedy bol inštitút kajúcnika zavedený.

Slepá viera v kajúcnika

Inštitút kajúcnika je všeobecne štátu prospešný, avšak slepá viera v kajúcnikove svedectvo škodí právnemu chodu štátu. Poukázal na to aj známy sudca Peter Šamka. Podľa neho sa tomuto inštitútu až príliš slepo verí, v mnohých prípadoch aj bez overovania kajúcnikovej výpovede. „Zabúda sa na to, že spolupracujúci obvinený je páchateľ trestnej činnosti, priznáva sa k nej a vie, že aby mohol dosiahnuť určité úľavy na treste, či úplnú beztrestnosť, tak proste musí vypovedať, hromadiť skutky a podozrivé osoby,“ konštatuje Šamko.

Podľa neho by výpoveď kajúcnika mala byť len začiatkom dokazovania trestného činu iného kriminálnika, nie koncom. Dodáva, že je veľmi dôležité, aby obvinené osoby neboli nútené stať sa kajúcnikmi pod hrozbou  väzobného trestného stíhania v prípade, že spolupracovať nebudú. Ak totiž prokurátor uzná, že sú splnené zákonné podmienky, môže byť proti každému kajúcnikovi trestné stíhanie podmienečne zastavené.

Práve tu nastáva bod zlomu. Obvinený vypovedá presne podľa toho, čoho sa polícia dožaduje, a to výmenou za menší alebo žiadny trest. „Tento spôsob výpovede môže potom veľmi ľahko skĺznuť do polohy, že kajúcnik bude vypovedať čokoľvek na kohokoľvek, hlavne, aby hovoril veľa a spomenul čo najviac osôb, pretože čím viac skutkov a možných páchateľov spomenie, tým väčší priestor bude na jeho možné úľavy pri treste či pri zvažovaní jeho beztrestnosti,“ zdôraznil Šamko.