Slovensko si dnes pripomína významný deň. Z jeho územia presne pred 30 rokmi odišiel posledný sovietsky vojak. Toto výročie si v statuse pripomína aj historik Eduard Chmelár.

Sovietske vojská prišli na naše územie pomôcť s "umravnením" Čechoslovákov 21. augusta 1968. Zostali tu takmer 23 rokov. Definitívne vypovedať ich z nášho územia sa našej vláde podarilo až 21. júna 1991. Tento významný deň si preto v statuse pripomína aj historik a politický analytik Eduard Chmelár. Tvrdí, že na našom území by už nemali byť nikdy viac cudzie vojská.

Dnešné výročie nesmie byť zámienkou na šovinizmus proti Rusku

„Tridsiate výročie odsunu sovietskych vojsk z nášho územia a dnešný pamätný deň nie je možné vnímať ako oficiálnu príležitosť na vystupňovanie šovinistických prejavov voči Rusku,“ píše Chmelár. Dodáva, že je to memento, aby niečo také ani nič podobné už nikdy nezopakovalo. Nesmieme dopustiť, aby na územie Slovenska vpadli cudzie vojská pod akoukoľvek zámienkou.

„Nemôžeme zabudnúť, že v našich moderných dejinách to neboli nepriatelia, ale vždy spojenci, kto nás prepadol a okupoval. Či už v roku 1944 nacistická armáda alebo v roku 1968 vojská Varšavskej zmluvy,“ vracia sa do minulosti skúsený historik. Historická skúsenosť nám jednoznačne velí, aby sme boli ostražití a citliví na akékoľvek pokusy našich mocných priateľov umiestniť tu cudzích vojakov. Je úplne jedno, či „dočasne“ alebo natrvalo. „Je to naša legitímna požiadavka a naše právo vykúpené krvavými dejinami.“

Kolaboranti sú ochotní zradiť vlasť za úplatok a postavenie

Podľa Chmelára spupné vyhlásenie lídrov NATO zo záverečného komuniké minulotýždňového summitu aliancie, že nikto im nebude diktovať, cez aké krajiny a akým spôsobom majú prechádzať ich armády, je pokračovaním tých najhorších tradícií militarizmu.

„Nesmieme dopustiť, aby sme zabudli na to, čo sme prežili a ako sa vždy začínala zrada. Musíme sa naučiť identifikovať kolaborantov, ktorí sú dnes rovnako ako v minulosti ochotní a pripravení zradiť svoju vlasť za úplatok, postavenie a trochu pozornosti od momentálneho hegemóna globálnej moci. Nikdy viac cudzie vojská na území Slovenska!“ varuje historik.

Garanciou bezpečnosti je medzinárodné právo

Najsilnejšou garanciou bezpečnosti malých štátov a národov nie je a nemôže byť podľa Chmelára opora veľkého brata, ale iba a jedine záruky zakotvené v medzinárodnom práve. „Z toho dôvodu musíme vyvinúť maximálne úsilie o zdokonaľovanie medzinárodného práva, a nie posilňovať postavenie veľmoci, v ktorej sfére vplyvu sa momentálne nachádzame. To je jediná zrelá a zodpovedná odpoveď suverénneho štátu na udalosti spojené s dnešným výročím,“ končí status historik a politický analytik Eduard Chmelár.