Súčasný vzostup svetových cien potravín má rovnaký potenciál ako hlad, ktorý v roku 2011 spustil revolúciu v arabskom svete – takzvanú “Arabskú jar”. Tá potom behom pár rokov viedla k migračnej kríze, ktorá zatriasla celou Európou – hovorí pre Parlamentné listy analytik globálnych rizík Juraj Mesík.

Aj preto nie je na mieste otázka “či”, ale “kedy” dôjde k ďalším migračným vlnám. Svetové ceny potravín už 12 mesiacov po sebe rastú. Vzrastajú ceny mäsa, obilnín, oleja, cukru… Pre chudobnú časť sveta je to správa priam existenčná.

Buďme radi, že sme Európania

Podľa Mesíka sú vyššie ceny potravín pre nás, občanov Európy,  zatiaľ len nepríjemnosťou. Zafrfleme, že menu v reštaurácii zdraželo o euro či dve, ale hlad nám zatiaľ nehrozí.

Byť Európanom totiž znamená patriť medzi bohatých tohto sveta, aj keď si to väčšina občanov Slovenska nedokáže uvedomiť, lebo nikdy neboli v Indii, v Afrike, Rusku a v iných chudobných krajinách sveta.



"Hovorí sa, že spoločnosť delia od zrútenia len tri dni hladu. Potom sa začína sociálne, politicky a nakoniec aj bezpečnostne destabilizovať," vysvetľuje analytik.

Hlad má za následok revolúcie

Pripomína, že to bol hlad, čo v roku 1789 spustilo Veľkú francúzsku revolúciu, ktorá zatriasla celou Európou, aj to, čo v roku 2011 spustilo revolúcie v arabskom svete – takzvanú Arabskú jar. Tá potom behom pár rokov viedla k migračnej kríze, ktorá tiež zatriasla celou Európou. Súčasný vzostup svetových cien potravín má podľa Mesíka rovnaký potenciál.

K vysokým cenám môžeme pripočítať stupňujúcu sa klimatickú krízu a explozívny populačný rast v Afrike, arabskom svete a v Ázii. Všetko toto jednoznačne pracuje proti nám.



"Druhá otázka je, ako bude reagovať Európa: do akej miery nechá hranice pootvorené a do akej miery ich zabuchne. V názore na túto otázku sú Európania hlboko rozpoltení, prežívame klasický spor hlavy a srdca, rozumu a citu," vysvetľuje Mesík.

Podľa analytika sme my Slováci, žiaľ,  ako národ nedozreli k zodpovednosti. Ako malé deti veríme, že to my sme tí chudobní na svete a že západná Európa má pomáhať nám. To, že by sme my mali pomáhať niekomu inému je väčšine Slovákov na hony vzdialené.

Katalyzátor rastu cien

Tradičným katalyzátorom rastu cien potravín – a zdrojom hladomorov – býva nepriazeň klímy. Teda suchá, vlny horúčav alebo naopak extrémne dažde.

"Arabskú jar okrem rokov nepretržitého sucha na Blízkom východe spustila  vlna extrémnych horúčav a sucha v južnom Rusku v lete 2010. Rusko vyhlásilo embargo na vývoz pšenice, jej cena začala prudko rásť a o pár mesiacov sa začal arabský svet zosypávať. Pokiaľ by také sucho zasiahlo USA alebo Európu, svetové ceny potravín by stúpli ešte oveľa viac," uzatvoril Mesík.