Komentár Vladimíra Prochvatilova (Fond strategickej kultúry)
Asi 13 000 vedcov v USA a zahraničí sa podieľa na vývoji nových kmeňov bojových mikróbov - zabijakov, ktoré sú rezistentné na vakcíny
Dňa 28. mája sa v hlavnom meste Kirgizska
konala konferencia „Sanitárne stanice“ Pentagónu: systém biologických laboratórií v postsovietskom priestore“, na ktorej sa zúčastnili zástupcovia verejných organizácií z Ruska, Kirgizska, Kazachstanu, Doneckej ľudovej republiky, USA a Izraela.
Konferenciu otvoril novinár a expert verejnej organizácie „Spravodlivá ochrana“ (Doneck) Ivan Kopyl, ktorý povedal:
„Za celý čas existencie laboratórií na Ukrajine a v Arménsku americkí biológovia žiadne vedecké úspechy verejne neprezentovali a výsledky ich výskumov sa v otvorených zdrojoch nezverejňujú. Medzitým, počas pandémie koronavírusu, začali kolovať správy, že vírus mohol uniknúť z laboratórií a tie sú takmer všetky financované z rozpočtu ministerstva obrany USA“.
Pokúša sa nepotrebná Severoatlantická aliancia o svetovú nadvládu?
Kritické pohľady na existenciu a činnosť Severoatlantickej aliancie (NATO) sú vždy veľmi rýchlo zmietnuté zo stola, pretože západný svet vraj čelí nejednej hrozbe. Bolo tomu tak pred 76 rokmi, teda v čase vzniku aliancie, a je tomu tak aj teraz -...
Čítať ďalej
18 | 06 | 2021
|
Tibor Sipos
Spolupredseda Socialistického hnutia Kazachstanu, novinár Ajnur Kurmanov uviedol, že
„úsilie amerických vojenských biológov a kazašských vedcov a špecialistov, ktorých fakticky mobilizovali pre prácu v americkom vojenskom priemysle je teraz zamerané na dopracovanie už skôr dosiahnutých výsledkov s cieľom vytvoriť bojové látky a spôsoby ich prepravy prostredníctvom infikovaných zvierat z miestnej fauny na územie nepriateľa...“.
Už sme písali (Fond strategickej kultúry, pozn. red.), že USA
vytvorili biolaboratóriá v 25 krajinách sveta: na Blízkom východe, v Afrike, juhovýchodnej Ázii, na území bývalého Sovietskeho zväzu. Iba na Ukrajine je ich jeden a pol tucta: v Odese, Vinnycii, Užhorode, Ľvove (tri), Charkove, Kyjeve (tiež tri), Chersone, Ternopile. Niekoľko laboratórií otvorili pri Kryme a v blízkosti Luhanska.
Koncom roku 1991 schválil Kongres USA Program
spoločného znižovania hrozieb (Cooperative Threat Reductio,CTR), známy pod menami jeho iniciátorov, amerických senátorov Nunna a Lugara, ktorý v Pentagóne realizuje Agentúra na
zníženie obranných hrozieb (Defense Threat Reduction Agency, DTRA). Rusko obklopili desiatkami referenčných laboratórií
(CDL) kontrolovaných Pentagónom. Okrem Ukrajiny sa tieto laboratóriá nachádzajú v Azerbajdžane, Arménsku, Gruzínsku, Kazachstane, Kirgizsku, Moldavsku a Uzbekistane.
Samotní americkí vedci tvrdia, že v biologických laboratóriách Pentagónu sa vyvíjajú biologické zbrane. Autor zákona
proti biologickému terorizmu (Biological Weapons Anti-Terrorism Act of 1989, BWATA) profesor medzinárodného práva na Illinoiskej univerzite v Champaign (USA) Francis Boyle
uviedol, že asi 13 tisíc vedcov v 400 laboratóriách v USA a v zahraničí sa zaoberá vývojom nových kmeňov bojových mikróbov - zabijakov
(offensive killer germs), odolných voči vakcínam.
Americké biologické vojenské laboratóriá sú priamou hrozbou pre krajiny, v ktorých sa nachádzajú. Napríklad v roku 2013 sa v
najpoprednejšom ešalóne DTRA, v
Lugarovom centre v Gruzínsku, začali skúšky vakcíny proti antraxu. V tom istom roku prepukla v Gruzínsku epidémia tejto infekcie. Odvtedy prípady antraxovej nákazy v republike
pretrvávajú.
V roku 2014
bol v Lugarovom centre
postavený špeciálny závod na množenie hmyzu a bol zahájený projekt
Sandfly (piesočná mucha). V roku 2015 piesočné muchy napadli Tbilisi a susedný Dagestan.
Potom ako
DTRA začala v Lugarovom centre skúmať šírenie nebezpečných infekcií prenášaných kliešťami a tropickými komármi
Aedes Albopictus a
Aedes Aegypt, predovšetkým krymsko-konžskú hemoragickú horúčku
(CCHF),
sa tieto komáre objavili v západnom Gruzínsku, ruskom Krasnodare a na severe Turecka.
V Charkove, kde sa nachádza jedno z referenčných laboratórií Pentagónu, zahynulo v januári 2016 na prasaciu chrípku 20 ukrajinských vojakov a ďalších 200 bolo hospitalizovaných. Do marca toho istého roku zomrelo na prasaciu chrípku na Ukrajine 364 ľudí...
V roku 2017
vypukla na Ukrajine epidémia osýpok. V roku 2019 zaznamenali prepuknutie choroby „s podobnými príznakmi ako mor“. Tak podobné moru, že Rusko
dramaticky posilnilo hraničné kontroly. Len čo sa na Ukrajine objavili americké biologické laboratóriá, ohniská afrického moru ošípaných (AMO) sa tam
vyskytujú pravidelne.
Prvé americké referenčné laboratórium v Uzbekistane sa objavilo v roku 2007 v Taškente. V súčasnosti má
DTRA v Uzbekistane viac ako tucet takýchto laboratórií. V roku 2019
boli v Uzbekistane
zaznamenané nevysvetliteľné ohniská osýpok (500 ľudí v Samarkandskej oblasti) a ovčie kiahne.
Hlavná sanitárna lekárka Ruska Anna Popová vystupujúc na zasadnutí šéfov bezpečnostných rád krajín SNŠ upozornila na vypuknutie predtým neznámych infekcií v miestach, kde boli otvorené americké vojenské laboratóriá. Pri demonštrácii máp
zdôraznila:
„Prvá mapa - rozmiestnenie laboratórií DTRA po celom svete. Druhá mapa - zóny výskytu nových epidemiologických hrozieb“. Mapy sa zhodovali. Toto pozorovanie bolo urobené ešte v roku 2019.
Na konferencii 28. mája v Biškeku upriamili pozornosť na to, že Pentagón vo svojich biologických laboratóriách v Strednej Ázii nedávno zahájil projekty zamerané na presun „zvierat infikovaných smrteľnými vírusmi z miestnej fauny“ na územia susedných krajín. Reč je o stave tiav.
Portál „Echo Kazachstanu“ predtým
informoval, že projekt „Ťavy ako strážni biologickí pozorovatelia: riziko prenosu vírusov z ťavy na človeka“ bol spustený v stredoázijských biolaboratóriäch Pentagónu; teraz sa projekt realizuje v Kazachstane a Tadžikistane za účasti miestnych odborníkov. Na všetky práce dohliada
DTRA.
Na vyplnenie tohto príkazu Pentagónu zapojili Kazašský výskumný ústav problémov biologickej bezpečnosti, Centrálne referenčné laboratórium (CRL) v Alma-Ate, Inštitút problémov biologickej bezpečnosti Tadžikistanu, Kalifornskú univerzitu v Davise z USA, Centrum vojensko-námorného lekárskeho výskumu a Zdravotnícku školu Duke-NUS zo Singapuru.
Osobitné nebezpečenstvo predstavuje nakazenie tiav koronavírusom. Štúdie britských vedcov z univerzity v Liverpoole
preukázali, že koronavírus sa môže u tiav rekombinovať s inými vírusmi a môžu sa objaviť nové typy infekcií, na ktoré vakcíny proti COVID-19 nezaberajú.
Koordinačným centrom pre výskum patogénov tiav
je americké
Národné centrum pre biotechnologické informácie (National Center for Biotechnology Information), ktoré,
ako sme písali, hrá významnú úlohu pri monitorovaní a organizovaní sociálnych protestov po celom svete v rámci Pentagónskeho projektu
EMBERS (Tlejúce uhlíky). Samotná skutočnosť spojenia výskumu v oblasti biologických zbraní a organizácie spoločenských protestov do jedného centra je pozoruhodná.
Na konferencii v Biškeku zazneli požiadavky, aby zástupcov medzinárodného spoločenstva a WHO pustili do centrálneho referenčného laboratória v Alma-Ate a do Výskumného ústavu problémov biologickej bezpečnosti v Kazachstane
„na kontrolu činnosti týchto inštitúcií„. Dňa 7. apríla 2021 tajomník Rady bezpečnosti RF Nikolaj Patrušev v rozhovore pre denník Kommersant
pripustil, že v amerických vojenských laboratóriách roztrúsených po celom svete, ale hlavne v blízkosti hraníc Ruska a Číny môžu vyvíjať biologické zbrane. Patrušev poznamenal:
„Vlády tých krajín, kde sa tieto objekty nachádzajú, nemajú ani len reálnu predstavu, čo sa za ich múrmi odohráva“. A hneď na druhý deň, 8. apríla, hovorca čínskeho ministerstva zahraničia Zhao Lijian
vyhlásil:
„Americká vláda musí poskytnúť medzinárodnému spoločenstvu vyčerpávajúcu informáciu o tých experimentoch, ktoré sa uskutočňujú v amerických vojenských biologických laboratóriách na Ukrajine a vo Fort Detricku… Spojené štáty americké zriadiili len na Ukrajine 16 biologických laboratórií. Prečo USA vytvárajú toľko laboratórií po celom svete a čo tam robia...? “ Odpoveď na túto otázku chceme počuť už dávno.
3O rokov bez ZSSR... Rozhovor s Pavlom Lunginom
„Nie je nič horšie, než nablýskané filmy o vojne“.,
hovorí režisér Pavel Lungin o svojich filmoch, Európanoch a cenzúre más v rozhovore pre Komersant
Čítať ďalej
12 | 06 | 2021
|
Zuzana Perželová