Aj keď konkrétne podrobnosti návrhu zákona ešte len budú zverejnené, je známe, že dotknuté strany budú môcť legálne požadovať náhradu škody. Legislatíva bola pôvodne pripravená minulý rok, ale pozastavená v očakávaní, čo urobí Bidenova administratíva. Teraz pokračuje, pretože nový prezident iba rozširuje tvrdý postoj Trumpa k Číne.

Čína, samozrejme, už začala využívať svoje vlastné opatrenia v reakcii na kroky západu, keď v marci reagovala na koordinované sankcie týkajúce sa Sin-ťiangu. Na čiernu listinu pribudlo niekoľko inštitúcií a zástupcov Spojeného kráľovstva a EÚ, ako aj na sankcionované úseky bývalej Trumpovej správy a ich  úradníci vrátane Mikea Pompea, Matthewa Pöttingera a Petera Navarra.



Ako je popísané odborníkmi, nový návrh zákona o protisankciách je navrhnutý tak, aby sa pokúsil legálne kodifikovať sankcie Číny a vytvoril  „súbor nástrojov“, ktorý mu umožní reagovať na západ obranným spôsobom.

Čo sú sankcie? A ako ich možno zefektívniť?

V surovej podobe sú sankcie diplomatickými opatreniami prijatými jednou krajinou alebo skupinou krajín s cieľom vnútiť vôľu inej krajine. Sankcie môžu byť riadené vlastným záujmom alebo ako forma trestu alebo pákového efektu s cieľom dosiahnuť, aby daný štát dodržiaval „pravidlá“ medzinárodného poriadku.

Keď sa v 20. storočí zmenili medzinárodné postoje k vojne, sankcie sa stali „prvým východiskom“, najprijateľnejšou taktikou v medzinárodných sporoch.

USA vedú. Neposlúchaš? Bude ťa to mrzieť

V každom prípade svet vie, že Spojené štáty sú najpriemyselnejším dodávateľom a distribútorom medzinárodných sankcií na svete. Svoju bezkonkurenčnú dominanciu nad globálnym finančným systémom prostredníctvom dolára využívajú na vylúčenie krajín a jednotlivcov, ktorí sú v rozpore s jeho záujmami, z celosvetového bankovníctva.

V takom prípade sú sankcie účinné iba v rozsahu moci a pákového efektu, ktoré má krajina na to, aby poškodila záujmy svojho cieľa. Keby bol americký úradník zajtra sankcionovaný, povedzme, malou krajinou bez akéhokoľvek ekonomického významu ako San Maríno, znamenalo by to niečo? Napriek tomu má Washington právomoc pripraviť čínskych úradníkov o bankové účty aj v ich vlastnej krajine.

Čína nie je žiadna Horná-dolná

Táto slabina je jedným z dôvodov, prečo Peking presadil zákon o sankciách. Čína sa môže pochváliť druhou najväčšou ekonomikou na svete, ale nehromadila pákový efekt na to, aby svoje protisankcie pocítili aj za hranicami.

Napríklad Pompeovi je zakázaný vstup do Číny a je mu zakázané obchodovať s Čínou. Toto opatrenie sa však nezakladá na reciprocite, aby bolo možné tlačiť späť proti Amerike ako celku pri uplatňovaní ďalších opatrení na Peking alebo donútiť Washington zaplatiť.

Návrh zákona sa to usiluje zmeniť právnou kodifikáciou procesu, v ktorom môžu jeho vlastné ekonomické sily skutočne potenciálne spôsobiť odvetu poškodzujúcim krajinám a zamerať sa na to, aby ako nástroj vyzbrojili obrovský čínsky trh.



Napriek geopolitickým treniciam zostáva čínsky domáci trh nezmerateľnou a zásadnou cestou pre globálne podnikanie. To sa len zrýchľuje, keď sa v nedávnej správe zistilo (napriek všetkým sporom okolo komplexnej dohody o investovaní medzi EÚ a Čínou alebo CAI), že európske spoločnosti sa chystajú rozšíriť svoju prítomnosť v Číne.

Kto vlastne bude platiť?

Následne sa vyskytla obava, že nová dynamika „kompenzácie“ zákona o sankciách umožní čínskym stranám, ktorých sa to týka, požiadať o náhradu škody spôsobenej západnými sankciami. Otázka však je, odškodné od koho? Odpoveď zatiaľ nepoznáme, ale na základe existujúceho precedensu sa dá predpokladať, že môžu byť zacielené jednotlivé krajiny a organizácie.



Ako potenciálnu predzvesť čínske súdy začiatkom tohto roka prijali žaloby spoločností Xinjiang na nemeckého učenca Adriana Zenza za výrobu fám o „nútenej práci“, čo malo za následok odpredaj tamojšieho dodávateľského reťazca bavlny.

Prípad ešte nie je uzavretý, ale ak súd následne rozhodne o zaplatení určitej sumy ako náhrady škody, potom by si človek kládol otázku, odkiaľ to bude pochádzať (vzhľadom na to, že Zenz tam nemá žiadny majetok).

To znamená, že akákoľvek spoločnosť alebo organizácia pridružená k Zenzovi by mohla mať právnu zodpovednosť za vyplatenie peňazí, ak má zastúpenie v Číne, čo týmto sankciám dodáva „extrateritoriálnu“ reciprocitu.



Ako ďalší príklad je západný odevný reťazec H&M. Ten vyvolal v Číne zúrivý odpor za dodržiavanie sankcií v Sin-ťiangu a podľa nového zákona by mohol byť nútený platiť kompenzácie. V takom prípade sa čínska vlastná trhová sila  transformuje na pripravenejší sankčný nástroj, ktorý jej umožní zasiahnuť proti západným sankciám.

Prostriedok odstrašenia

Je to presne to, čo to má byť: prostriedok odstrašenia, ktorý prinúti sankcionujúce krajiny, aby si to dobre rozmysleli. Musia zreformovať myslenie, podľa ktorého môžu Čínu potrestať podobne ako nejakú malú, podriadenú krajinu.



Západ ostro kritizuje čínske protisankcie a je presvedčený, že jeho „právo“ uvaliť ich na Peking funguje iba jedným spôsobom. Avšak medzinárodné vzťahy ako celok sú o dynamike moci na rozdiel od ideologickej otázky správneho alebo nesprávneho.

Tom Fowdy je britský spisovateľ a analytik politiky a medzinárodných vzťahov so zameraním predovšetkým na východnú Áziu