Zadlženosť samospráv stúpa. Výška hrubého dlhu miest a obcí dosahuje 1,5 mld. eur. Podľa zistení Najvyššieho kontrolného úradu SR (NKÚ) však majú najmä malé obce problém financovať prenesený výkon štátnej správy. Teda tie činnosti, ktoré vykonávajú v mene štátu. Je to nielen v dôsledku narastajúcich povinností, ktoré prenáša nová legislatíva na obce. Ale i pre nedostatočné krytie ich oprávnených nákladov zo štátneho rozpočtu.

"Na Slovensku je zadlžená viac ako polovica z takmer tritisíc samospráv. Nedostatok zdrojov na financovanie investícií vykrývali v najväčšej miere úvermi zo ŠFRB na výstavbu obecných nájomných bytov (cca 50 percent), ďalších 43 percent predstavovali bankové úvery. V roku 2019 bol hrubý nekonsolidovaný dlh obcí 1,49 mld. eur, dva roky predtým bol na úrovni 1,38 mld. eur." Píše sa v úvode informácie v tlačovej správe NKÚ.

Financovanie preneseného výkonu štátnej správy je nedostatočné

Ak zákon ustanovuje samosprávam nové povinnosti, štát má na ich výkon zabezpečiť zodpovedajúce finančné zdroje. Obce prostredníctvom svojich stavovských organizácií (ZMOS, ÚMS) dlhodobo upozorňujú na porušovanie tohto pravidla. Až 2/3 z kontrolovanej vzorky obcí uviedlo, že nemalo dostatok prostriedkov na plnenie úloh spojených s preneseným výkonom štátnej správy. Zároveň mali limitované možnosti na výkon vlastných – originálnych kompetencií.

Menšie obce pre štát neexistujú

„Nedostatok financií sa negatívne premieta do výrazného útlmu investičných aktivít samospráv. Hlavne menšie obce nie sú tiež schopné poskytnúť zamestnancom príspevok na rekreáciu či nevedia zabezpečiť zimnú údržbu chodníkov. Pri prenesenom výkone kompetencií je zasa významným rizikom zaostávajúca rekonštrukcia škôl, zabezpečenie moderných školských pomôcok pre učiteľov i žiakov. Problémy sme identifikovali tiež pri činnostiach stavebných úradov“, vysvetľuje podpredseda slovenských kontrolórov Ľubomír Andrassy.

Pravá ruka nevie, čo robí ľavá

Dlhoročná kontrolná činnosť NKÚ v oblasti samosprávy potvrdzuje, že samosprávam pribúdajú povinnosti bez systémovej finančnej kompenzácie. „Aj v dôsledku častého prijímania zákonov v skrátenom legislatívnom konaní, alebo ich nepriamych novelizácií, chýbajú dôsledné analýzy skutočného dopadu nových právnych predpisov na rozpočty verejných inštitúcií. Len výnimočne bývajú vyčíslené zvýšené náklady na mzdy zamestnancov. Ale ďalšie vyvolané prevádzkové či kapitálové výdavky sú predkladateľmi zákonov prehliadané. Ide napríklad o nevyhnutné financie na novú počítačovú techniku, softvérové vybavenie alebo nové administratívne priestory či ľudské zdroje,“ hovorí Ľ. Andrassy a dodáva, že samosprávy tak často na hrane zákona suplujú štát.