Komentár Liviu Matei (Der Tagesspiegel)
Univerzity nesmú byť politickými inštitúciami
Európa zápasí s krízou akademickej slobody. Zvyčajne to bola skôr okrajová téma, ktorá sa obmedzovala na krajiny ako Maďarsko, ktoré sa stávajú čoraz autoritárskejšími. Ukazuje sa však, že tento problém je v skutočnosti oveľa rozsiahlejší, než sú si Európania či Američania ochotní pripustiť.
Katastrofálna situácia v Maďarsku
V Maďarsku je situácia v tomto smere mimoriadne zlá. Maďarský premiér Viktor Orbán sa pričinil o to, že v tomto členskom štáte Európskej únie sa zrušila ústavná ochrana akademickej slobody. Na školách zakázali akademický predmet rodových štúdií, a aby toho nebolo málo, za kancelára budapeštianskej Divadelnej univerzity a filmového umenia bol vymenovaný bývalý vojenský plukovník.
Obvinenie francúzskej ministerky pre vysoké školy
Priaznivá situácia nie je ani vo Franúczsku, kde Frédérique Vidalová, ministeka pre vysoké školy, výskum a inovácie na univerzitách čelí obvineniu z presadzovania islamistického ľavicového trendu. Celý akademický odbor sa teraz dôkladne skúma.
Veľká Británia a USA boli kedysi vzorom akademickej slobody
Ohrozenie akademickej slobody je alarmujúce nielen v Európskej únii. Zdá sa, že zákonodarcovia vo Veľkej Británii, aj v Spojených štátoch, v krajinách, ktoré boli kedysi vzorom akademickej slobody, chcú teraz nasledovať neliberálny režim Maďarska. V USA v štátoch kontrolovaných republikami sa predstavili zákony, ktoré majú zabrániť výučbe „kritickej rasovej teórie“ a iných akademických predmetov na verejných školách.
Vo Veľkej Británii vláda nedávno zverejnila bielu knihu s názvom „Ďalšie vzdelávanie: Sloboda prejavu a akademická sloboda“, ktorá podľa všetkého vyzýva k radikálnemu obmedzenia akademickej slobody na britských univerzitách. Vláda chce vskutku orwellovským spôsobom obsadiť vedúci post v študentskej inštitúcii „predstaviteľom slobody prejavu a akademickej slobody“.
Aj keď je nepravdepodobné, že by predseda vlády Boris Johnson zašiel tak ďaleko, že post odovzdá bývalému vojenskému dôstojníkovi, ako to urobil Orbán v Maďarsku, nepochybne si vyberie niekoho so silným straníckym profilom.
Kríza akademickej slobody je čiastočne politická a regulačná. Pod rúškom prijatej legislatívy ohrozuje a obmedzuje výskum a vzdelávanie. Útoky sú nasmerované, aj keď v skrytejšej podobne než v krajinách ako Rusko alebo Turecko, v konečnom dôsledku proti uznaniu vedomostí ako verejného dobra. Kríza má aj intelektuálny rozmer. Chýba spoločné pochopenie pre to, ako možno akademické slobody prispôsobovať súčasnosti.
Akademická sloboda problémom v Európe
Akademická sloboda je globálnym výdobytkom, no najmä v Európe je s ňou problém. Vysokoškolské vzdelávanie sa transformovalo vytvorením Európskeho priestoru vysokoškolského vzdelávania. Tento proces sa odštartoval v roku 1999. V súčasnosti pokrýva 49 krajín. Vytvoril spoločné fórum pre vysokoškolské vzdelávanie so spoločnými modelmi a štandardami, ako aj pravidlami a inštitúciami, ktoré presahujú národné akademické tradície.
Snahy o spoločnú koncepciu akademickej slobody však s tým nestačia držať krok. Zanedbávajú sa. Chýba konsenzus, čo vlastne znamenajú. Zadefinované nie sú vo vysokoškolskej politike. Odporcovia akademickej slobody toto vákuum využívajú vo svoj politický prospech. Keď Európska komisia v roku 2017 žalovala Maďarsko za obmedzenie tejto slobody, poukázala na skutočnosť, že Stredoeurópska univerzita (CEU) bola z krajiny vytlačená. Maďarská vláda ale tvrdila, že EÚ nemá právnu kompetenciu, keďže neexistuje nijaká právna, ani iná európska definícia akademickej slobody, ktorá by bola oporou pre žalobu voči Maďarsku.
Univerzity nemôžu byť politickými inštitúciami
Univerzity nemôžu byť politickými inštitúciami. Napriek tomu by ich ale pred útokmi mali chrániť politické opatrenia, pretože akademická sloboda je aj politickou témou, uzatvára svoj komentár Liviu Matei v Der Tagesspiegel.