Dnes Najvyšší súd rozhoduje o megakauze vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Od úkladnej vraždy prešli už vyše tri roky a celá udalosť poriadne otriasla celou spoločnosťou doslova v základoch, píše portál eReport. Kto však z tragédie najviac vyťažil?

Najvyšší súd dnes rieši ostrosledovanú kauzu. Keďže špecializovaný trestný súd vo veci obžalovaných Aleny Zsuzsovej a Mariana Kočnera vinu neodklepol, prokurátor sa odvolal. A teraz bude mať pravdepodobne posledné slovo práve najvyšší súd.

Buď dá pezinskému špecializovanému súdu za pravdu alebo vráti prípad späť do súdnej siene.

Prekreslenie politickej mapy

K dvojnásobnej vražde došlo 21. februára v roku 2018. Nešťastná udalosť otriasla Slovenskom a mnoho Slovákov vyšlo do ulíc masívne protestovať voči aktuálnej vláde. Tá nakoniec prešla masívnou rekonštrukciou a Roberta Fica v premiérskom kresle vystriedal Peter Pellegrini.



„Určite to vtedy zatriaslo politickou scénou,” myslí si sociologička Zuzana Kusá. Odborníčka podčiarkla, že udalosť určite zmenila politickú mapu na Slovensku.

Politici i sociálne siete

„Aj voľby hrali s tou kartou boja dobro voči zlu. Politici túto strašnú vec buď využili priamo alebo nepriamo na to, aby nastolili čiernobiely obraz sveta,” zhodnotila Kusá. Zároveň podotkla, že to robia súbežne aj sociálne siete.



„Robia sa tam skupiny nás voči nim. Veľmi ostro to tam ľudia oddeľujú. K tejto téme bolo v zahraničí urobených viacero výskumov," vysvetľuje odborníčka.

Podľa Kusej bola existencia sociálnych sietí spojená s nádejou, že to prispeje k nejakej väčšej demokratizácii spoločnosti v súvislosti s účasťou spoločnosti na verejných veciach. A malo to podporiť celospoločenský dialóg.

"Evidentne to ale prispieva k tomu, že dialóg má stále väčšie a väčšie bariéry,” uzavrela Kusá.