Zásadnou témou roku 2021 sa na Slovensku stala otázka referenda o predčasných voľbách. Rozhorčenie verejnosti z vládnych krokov, ktoré demontujú demokraciu v priamom prenose je naozaj veľké. Organizátori petície za referendum rýchlo nazbierali dostatok podpisov a to aj napriek pandemickým obmedzeniam. Či sa však uskutoční, je maximálne otázne.

"Prezidentka SR sa v tejto veci obrátila na Ústavný súd SR (pozn. red. HD - podľa všeobecného očakávania v rámci jej alibizmu) s otázkou o ústavnosti referenda." Konštatuje na webe srspol.sk slovenský právnik Branislav Fábry.

Zastupiteľská demokracia nefunguje

"V čl. 1 ods. 1 ústavy sa píše „Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát.“ Treba sa však pýtať nakoľko to platí v realite. Súčasná forma vlády totiž nie je demokratická, ale oligarchická a heslá o demokracii v ústave na tom veľa nezmenia (pozri tu https://brankof.blog.pravda.sk/2013/03/31/mytus-o-demokracii-metoda-nadvlady-oligarchie/ ). Oligarchická forma vlády sa vytvorila pod maskou demokratických volieb." Pripomína čitateľom právnik.

Všetky zásadné rozhodnutia sa tvoria oligarchicky

"A to po dohodách medzi veľkými ekonomickými skupinami, oligarchickými politickými stranami a príp. aj zahraničnými subjektami.Politické strany sa správajú skôr ako obchodné spoločnosti svojich majiteľov než ako reprezentanti občanov. Kvôli oligarchickej realite vzletné ústavné frázy o demokracii už na slovenských občanov nezaberajú. A nefunguje tu ani zastupiteľský princíp, ktorým odporcovia referenda často argumentujú. "

NRSR je zložená z adorantov vodcov

Branislav Fábry vysvetľuje ďalej. "Problém so „zastupiteľskou demokraciou“ spočíva aj v tom, že občania si pri voľbách vyberajú iba podľa vedúcich osobností konkrétnej kandidátskej listiny. V NR SR však väčšinu tvoria menej známi poslanci z nižších miest kandidátnych listín. O nich väčšina voličov nič nevie. Občania majú pred voľbami len malú šancu spoznať väčšinu svojich zástupcov z konkrétnych kandidátskych listín. Aj do televíznych diskusií chodia stále tí istí, na bildboardoch sú stále tí istí… Pritom práve menej známi politici môžu zohrať rozhodujúcu úlohu pri tvorbe konkrétnych rozhodnutí. A často môžu byť aj dôvodom na povolebnú zmenu politiky danej strany. Vďaka tzv. voľnému mandátu ich ani predseda strany nedokáže zastaviť."

Ignorovanie vôle väčšiny

"Vládnuci politici v SR (podľa Branislava Fábryho - pozn. red. HD) referendum nepotrebujú. Pretože o sporných otázkach môžu rozhodnúť zákonom v NR SR (niekedy ústavným zákonom). Referendum ako ústavný inštitút je pre nich nepríjemnou prekážkou pri koncentrácii moci – nechcú sa o moc deliť s občanmi. Väčšina z politikov čaro referenda objaví, až sa stanú opozičnými politikmi, ako v prípade strán Smer SD a Hlas SD. Situácia sa však v poslednom čase zmenila, lebo Ústavný súd SR už nemôže posudzovať ani len súlad ústavných zákonov s tzv. materiálnym jadrom ústavy, čiže má veľmi obmedzenú možnosť zastaviť vládnu moc s 90 a viac poslancami. Vďaka tomu narástol význam referenda ako najdôležitejšej ústavnej brzdy proti zneužívaniu moci vládnou koalíciou."

Referendum môžu stranícke fankluby jednoducho znefunkčniť

"Dlhodobo najväčším problémom referenda v SR je to, že ho je jednoduché znefunkčniť. Asi tretina voličov (často viac) sa na žiadnom referende alebo voľbách nezúčastňuje a preto stačí od účasti odhovoriť len menšiu časť zostávajúcich voličov. Táto možnosť doteraz viedla k tomu, že sa opakovane podarilo zmariť vôľu väčšiny. " Pripomína autor článku na portáli srspol.sk.

Dunútiť moc rešpektovať vôľu väčšiny

"Z hľadiska demokracie je najväčšou výzvou pre SR do budúcna zmeniť trvalú neochotu vládnucich zohľadňovať vôľu väčšiny. Poslanci pred voľbami síce predstierajú, že sú zástupcami voličov, po voľbách však ich názor ignorujú. V posledných 30 rokoch to platí pre takmer všetky zásadné otázky – od tzv. nepopulárnych reforiem až po účasť na vojenských operáciách v zahraničí."

Pseudoargumenty proti referendu

Branislav Fábry upozorňuje na svojvoľný výklad demokracie. "Veľkou výzvou pri referende je aj snaha niektorých subjektov nájsť formálne výhrady proti referendu o predčasných voľbách. Častým argumentom je, že podľa ústavy nemožno vyvodiť povinnosť poslanca NR SR prispieť hlasovaním k tomu, aby sa návrh prijatý v referende pretvoril do adekvátnej podoby textu právneho predpisu. To samotné však nie je prekážkou pre konanie referenda, ide o problém konania poslancov NR SR. Ako obvyklý protiargument tiež možno uviesť, že poslanci sa zložením sľubu zaviazali pracovať tak, aby sa ústava a ostatné zákony uvádzali do života. A keďže ústava dovoľuje občanom rozhodnúť o dôležitej otázke verejného záujmu v platnom referende, je povinnosťou poslancov uviesť ústavu v tejto časti do života. "

Volebné právo ako základné právo

"Najčastejším argumentom proti referendu je tvrdenie, že predmetom referenda nemôžu byť základné práva a slobody (čl. 93 ústavy) a volebné právo je základným právom podľa čl. 30 ústavy. Otázkou ale zostáva, či predmetom referenda je naozaj volebné právo alebo dĺžka volebného obdobia NR SR. I pri minulých či budúcich otázkach v referende by sa dal vždy nájsť nejaký vzťah k základným právam a pri troche interpretačnej flexibility by sa tak dalo znefunkčniť každé referendum. "

"Veľmi zaujímavá je aj otázka, prečo v rokoch 2000 a 2004 nebol s referendom o predčasných voľbách problém a v súčasnosti sa hľadajú dôvody, aby sa nekonalo. Odpoveď je pomerne jednoduchá: v tom období neexistovala reálna šanca, že na referendum príde nadpolovičná väčšina oprávnených voličov – účasť bola 20 percent(2000), resp. 36 percent (2004). Súčasná situácia sa od daných období líši. Vládna moc sa stala extrémne nepopulárnou, za čo môže nielen pandémia, ale aj nekompetentnosť vlády a vytváranie prvkov policajného štátu. Nespokojnosť verejnosti je už tak veľká, že výsledkom referenda by reálne mohla byť nadpolovičná účasť na hlasovaní. Práve preto sa téma ústavnosti podobného referenda otvorila v roku 2021 a nie v roku 2000 alebo 2004." Predpokladá slovenský právnik Branislav Fábry.

Referendum ako ústavná brzda? Brzdy proti zneužívaniu moci?

"Aj ústavní sudcovia by si mohli uvedomiť, že zostávajúcou ústavnou brzdou proti svojvôli 90 poslancov je priamy výkon moci občanmi. V lepšom prípade by išlo o referendum, v horšom o využitie práva na odpor. Odmietnuť priamy výkon moci občanmi nie je pre politikov také jednoduché ako odmietnuť teóriu materiálneho jadra ústavy. Znemožnenie referenda sa dá oveľa ťažšie obhájiť, ak chce vláda zachovať aspoň zdanie demokratických inštitútov v SR. A keďže aj legitimita vládnej moci stojí aspoň formálne na prenose moci od voličov, nemožno priamy výkon moci občanmi len tak ignorovať. Keďže vládna moc zjavne nekoná ako nástroj vôle občanov, znižuje svoju demokratickú legitimitu a priamy výkon moci občanmi sa stáva čoraz potrebnejším. V súvislosti s čl. 2 ústavy treba dodať, že poslanci prijímajú stovky zákonov a veľmi často aj také, na ktoré nedostali mandát vo voľbách."

Právo na odpor

"Poslanci ani ústavní sudcovia nie sú suverénnymi pánmi nad občanmi, naopak, občania sú suverénom nad politikmi. Nuž a pokiaľ by chcel nejaký politik tento pomer obrátiť, tak občania majú právo na odpor. Čl. 32 ústavy hovorí o odpore občanov v prípade, keď by niekto odstraňoval demokratický poriadok základných ľudských práv a slobôd, zaručených touto ústavou. Súčasné zneužívanie moci môže takýto charakter ľahko nadobudnúť. Ak však budú občania cítiť, že zákonné prostriedky nepomáhajú a činnosť ústavných orgánov je znemožnená, mohlo by to viesť i k legitímnemu ozbrojenému povstaniu práve na základe čl. 32 ústavy." Znie závažné varovanie autora textu.

Ústavné orgány musia brať do úvahy vôľu občanov

"Ústavné orgány by preto mali dať občanom najavo, že ich vnímajú ako zdroj moci a ako nositeľov neodňateľných práv – mali by to urobiť tu a teraz. Môže totiž prísť i obdobie, keď už ani ÚS SR nedokáže zastaviť rútiacu sa vlnu hnevu verejnosti." Myslí si v článku na portáli srspol.sk právnik Branislav Fábry.